Slovensko momentálne čelí viacerým problémom. Konsolidácia, kauzy v kultúre, havárie vlakov a stúpajúce ceny bytov či potravín nútia Slovákov šetriť tak, akoby ani neboli ľuďmi. Podľa najnovšieho prieskumu European Consumer Payment Report 2025 spoločnosti Intrum sa slovenské domácnosti ocitajú v čoraz väčšej finančnej nerovnováhe.
Zatiaľ čo väčšina obyvateľov zvláda svoje záväzky načas a platobná disciplína patrí medzi najlepšie v Európe, rastie počet ľudí, ktorých ekonomická situácia sa dramaticky zhoršuje a ktorých každodenné financie balansujú na hrane, informuje web Dnes24.
Výkonný riaditeľ Intrum Slovakia, Martin Musil, upozorňuje, že pozitívne priemery skrývajú vážne napätie. „Slováci sa v správe peňazí za posledné roky citeľne zlepšili – upratali si výdavky, tvoria si núdzový fond a posilnili platobnú disciplínu. Za zlepšenými číslami sa však vynára aj rastúce napätie. Každá piata domácnosť zápasí s nedostatkom a viac ako polovica mešká s platbami chronicky,“ hovorí Musil.
Ako sú na tom teda slovenské domácnosti?
Z prieskumu vyplýva, že 81 percent Slovákov platí účty načas, čo predstavuje medziročné zlepšenie o desať percentuálnych bodov a tretie najlepšie skóre v Európe. Tento pozitívny obraz však ostro kontrastuje s rastúcou skupinou ľudí, ktorí majú problém splácať dlhy.
Ich počet sa medziročne takmer strojnásobil, zo štyroch na jedenásť percent. Každý piaty spotrebiteľ mešká s platbami a viac než polovica z týchto meškajúcich platí neskoro pravidelne, čo predstavuje desaťnásobný nárast opakovaných neplatičov od roku 2019.
Finančná nerovnováha sa prejavuje aj v schopnosti domácností zvládať bežné a neočakávané výdavky. Priemerný Slovák nemá istotu, či dokáže zabezpečiť rodinu, pričom medzi ľuďmi so splátkovými problémami tento podiel dosahuje až 68 percent. Neočakávaný výdavok vo výške 400 eur by nezvládlo pokryť 21 percent populácie, no medzi zadlženými až 80 percent.
Meškajúce platby
Podstatnou zmenou oproti minulosti je aj to, čo spôsobuje meškanie s platbami. Kým vlani prevládala nepozornosť či zábudlivosť, dnes 44 percent Slovákov uvádza nedostatok financií ako hlavný dôvod. Tento problém sa objavuje už aj u ľudí s vyššími príjmami, kde podiel tých, ktorí priznávajú finančné ťažkosti, stúpol z 15 na 41 percent.
Výrazné rozdiely sa prejavujú aj medzi generáciami. Najmladší dospelí z Generácie Z majú najväčšie problémy s načas platenými účtami – dokáže to len 70 percent z nich, zatiaľ čo medzi Boomermi ide o 91 percent. Mladí zároveň najčastejšie uvádzajú, že ich do omeškania vháňajú nečakané situácie a náklady, ktoré nedokážu pokryť.
Neustály finančný tlak
Dlhodobý finančný tlak sa odráža aj v psychickej pohode domácností. Rastúce ceny zhoršili finančnú pohodu 43 percent obyvateľov, tretina priznáva úzkosť a neistotu vyvolanú ekonomickými správami a takmer polovica neverí, že sa im podarí posunúť dopredu bez ohľadu na šetrenie či prácu. U ľudí s problémami so splácaním dosahuje pocit beznádeje až 88 percent.
Martin Musil zdôrazňuje, že samotné priemerné dobré výsledky nemôžu byť dôvodom na oslavu. „Celkové pozitívne čísla nesmú zakryť rastúcu finančnú priepasť. Stredná trieda, donedávna opora ekonomiky, začína strácať rezervy. Ľudia s nízkym príjmom a mladí dospelí majú problémy vysporiadať sa so svojimi dlhmi. Skutočná prosperita spoločnosti sa meria aj tým, ako sa darí ľuďom na hrane,“ dodáva.
Riešením podľa neho môžu byť rýchle a praktické opatrenia, ktoré posilnia zraniteľné skupiny a zabrániť, aby sa krehký pozitívny trend nezmenil na dlhodobú spoločenskú priepasť. Podpora finančnej gramotnosti, núdzových fondov a vzdelávania mladých dospelých môže podľa odborníkov výrazne zmierniť riziká rastúcej nerovnováhy.
