Rozbité cesty, chátrajúce budovy, drahé parkovanie či nekonečné rekonštrukcie. Mnohí Slováci sa denne sťažujú na stav miest, v ktorých žijú. Len málokto však tuší, v akej finančnej kondícii sa samosprávy skutočne nachádzajú. Niektoré slovenské mestá totiž fungujú s obrovskými dlhmi a rastúcimi záväzkami, upozorňuje rebríček portálu Hospodárenie obcí. Najväčšie problémy pritom často nemajú malé obce, ale veľké krajské mestá. Odborníci upozorňujú, že situáciu komplikuje inflácia, drahé energie aj nákladné investície, ktoré mestá nezvládajú financovať bez úverov.
Bratislava ostáva najväčším dlžníkom
Keď sa povie zadlžené mesto, väčšine ľudí napadne práve Bratislava. Hlavné mesto sa dlhodobo pohybuje medzi najzadlženejšími samosprávami na Slovensku a podľa viacerých analýz hospodári horšie než ostatné krajské mestá. Dôvodov je viacero. Bratislava musí financovať obrovskú infraštruktúru, opravy ciest, verejnú dopravu aj rozsiahle investície. Mesto zároveň roky upozorňuje, že dostáva menej peňazí, než by potrebovalo vzhľadom na počet ľudí, ktorí ho denne využívajú.
Podľa analýzy YIM.BA sa finančný stav Bratislavy navonok nemusí zdať dramatický, realita je však komplikovanejšia. Mesto síce investuje do rozvoja, no zároveň rastú úroky, záväzky aj tlak na rozpočet. Rozpočet Bratislavy na rok 2026 počíta s deficitom, rastúcimi úrokmi a kritickým nedostatkom hotovosti. Mesto tak môže mať problém financovať niektoré projekty bez ďalšieho zadlžovania.
Paradoxom pritom je, že Bratislava zostáva ekonomicky najsilnejším mestom krajiny. Nachádzajú sa tam najlepšie platené pracovné pozície, najdrahšie nehnuteľnosti aj najväčšie developerské projekty. Mnohí obyvatelia však tvrdia, že vysoké investície v bežnom živote veľmi necítia.
Toto je rebríček najzadlženejších miest na Slovensku
Portál Hospodárenie obcí zverejnil rebríček miest s najvyšším dlhom. Dáta ukazujú, že problémy sa netýkajú iba hlavného mesta. Vychádzajú zo stavu za rok 2024. Aktualizovaný rebríček za rok 2025 bude dostupný v októbri.
- Veľký Šariš (3,8 milióna eur)
- Bratislava (215,9 milióna eur)
- Zlaté Moravce (5,6 milióna eur)
- Spišské Vlachy (2 milióny eur)
- Galanta (8,2 milióna eur)
- Gelnica (2,2 milióna eur)
- Šaľa (7,9 milióna eur)
- Nová Dubnica (3,2 milióna eur)
- Prešov (32,8 milióna eur)
- Želiezovce (2,2 milióna eur)
Viaceré z týchto miest pritom nepatria medzi veľké ekonomické centrá. Práve to podľa analytikov ukazuje, aké náročné je dnes financovanie samospráv mimo najbohatších regiónov. Niektoré samosprávy doplatili na ambiciózne projekty. Investovali do športových hál, rekonštrukcií námestí, nových ciest alebo eurofondových projektov, ktoré si vyžadovali vysoké spolufinancovanie. Inde zas situáciu komplikuje odchod mladých ľudí a slabší ekonomický rast.
Práve menšie mestá často fungujú v začarovanom kruhu. Potrebujú investovať, aby prilákali nových obyvateľov či firmy, no zároveň si na to musia požičiavať. Keď počet obyvateľov klesá, samospráva dostáva menej peňazí z podielových daní. Rozpočet sa tak dostáva pod ešte väčší tlak.
Ľudia sa pýtajú, kam miznú peniaze
Odborníci upozorňujú, že samotný dlh automaticky neznamená katastrofu. Ak mesto investuje rozumne a dokáže projekty efektívne využívať, zadlženie môže pomôcť rozvoju. Problém nastáva vo chvíli, keď rastú úroky, príjmy stagnujú a samospráva začne mať problém splácať záväzky. Práve vysoké úroky dnes mestá strašia čoraz viac. Situácia sa výrazne zmenila po zdražení úverov a energií. Náklady na prevádzku škôl, úradov či verejného osvetlenia vystrelili nahor a mnohé samosprávy museli siahať do rezerv.
Najväčší problém je, že dôsledky zadlženia nakoniec pocítia najmä obyvatelia. Mnohé mestá už dnes zvyšujú dane z nehnuteľností, poplatky za parkovanie či ceny mestských služieb. Niektoré samosprávy zároveň odkladajú opravy ciest alebo rekonštrukcie škôl. Ľudia pritom často vnímajú zvláštny paradox. Mesto sa zadlžuje, no kvalita života sa podľa nich výrazne nezlepšuje. Na sociálnych sieťach sa objavujú komentáre o zanedbaných staniciach, prázdnych centrách miest či chátrajúcej infraštruktúre.
Finanční analytici upozorňujú, že najbližšie roky budú pre slovenské samosprávy mimoriadne náročné. Mestá totiž budú musieť hľadať rovnováhu medzi investíciami a šetrením. Ak sa im to nepodarí, môžu prísť ďalšie obmedzenia služieb alebo nové zdražovanie pre obyvateľov. A hoci Slovensko zatiaľ nečelí masovým kolapsom samospráv, mnohé mestá už dnes balansujú na veľmi tenkom ľade.
