Slovenské národné divadlo (SND) opúšťa ďalší významný herec. Informuje o tom aj portál Plus Jeden deň. Len nedávno rozvírila slovenské kultúrne vody správa o tom, že divadlo dalo výpovede piatim hercom Činohry SND.
Prepúšťanie vedenie zdôvodnilo, ako nutný krok v rámci konsolidačných opatrení. Podľa hercov však ide o pomstu za ich politickú angažovanosť. Vedenie sa podľa nich snaží rozbiť súbor, ktorý je kritický voči ministerstvu kultúry a súčasnej vládnej moci.
O miesto prišli Roman Poláčik, Martin Šalacha, Daniel Žulčák, Anna Magdaléna Hroboňová a Táňa Pauhofová. A teraz sa k nim pridáva ďalší herec. Je ním Emil Horváth, ktorý v Slovenskom národnom divadle končí po dlhých štyridsiatich rokoch. Rovnako ako prepustení herci, aj Horváth sa kriticky vyjadroval na adresu vedenia divadla a tiež ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Slobodné rozhodnutie
„To prepúšťanie sa netýka iba hercov a nerozumiem tomu princípu, prečo práve herci majú byť niečo výnimočné a teraz bude pol republiky hore nohami preto, že päť hercov prechádza z interného do externého stavu,“ povedala poverená riaditeľka SND Zuzana Ťapáková. Emil Horváth bol členom Činohry SND od roku 1983 a k svojmu odchodu sa vyjadril nasledovne: „Mám osemdesiat rokov a to, že onedlho odídem do externého prostredia, je moje slobodné rozhodnutie.”
Dodal, že SND predstavuje úspešnú firmu a ak sa má šetriť na ľuďoch, malo by sa tak robiť pragmaticky. „Ak mám futbalový klub a mám šetriť na ľuďoch, vyhodím Ronalda alebo človeka, ktorý kreslí čiary okolo ihriska? Myslím, že je tu pomerne jasná odpoveď. Rovnako je to v divadle. Naozaj sa majú vyhodiť herci, ktorí večer čo večer vypredávajú predstavenia a nie ľudia na iných oddeleniach?“ povedal v rozhovore pre denník SME.
Autokracia sa podľa herca dostáva aj do inštitúcií
Šetrenie podľa neho možno realizovať aj inými spôsobmi. Napríklad znižovaním počtu premiér, šetrením na dekoráciách, prípadne zarobiť peniaze zájazdmi. Prepúšťanie hercov je podľa neho autokratickým rozhodnutím, ktoré nás vracia pred rok 1989.
Zdôraznil však, že vzhľadom na správanie politikov sa tomu nemožno príliš čudovať. „Vrátim sa na úplný začiatok a poviem, že keď vidíme, ako autokraticky sa správa premiér, nedá sa očakávať, že v inštitúciách to bude iné,“ skonštatoval.
„V roku 1989 sa stal zásadný zlom smerom k pluralite názorov a k demokracii. Ale od vlády Vladimíra Mečiara sa zaviedlo, že víťazná strana berie všetko, vládne a tak sa aj správa. To znamená, že do demokracie sa pomaly dostávajú autokratické prvky,“ dodal. Povedal však, že jeho odchod vychádza hlavne z osobných a rodinných dôvodov. Z odchodu vraj nechce vytĺkať žiaden morálny kapitál.
