Boj o prežitie sa na Slovensku stále stupňuje. Zanedlho sa možno dostaneme do bodu, keď už aj základná potravina stredovekého ľudu bude stáť nemalý peniaz. Web Interez informuje, že Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) upozorňuje na to, ako kombinácia historicky najvyššieho rastu minimálnej mzdy a vládnych konsolidačných opatrení môže už na prelome rokov výrazne zvýšiť výrobné náklady v pekárskom sektore. Dopady pocítia najmä výrobcovia chleba, pečiva, koláčov a cestovín – a následne aj pečivo kupujúci ľud.
Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský upozorňuje, že situácia sa pre mnohé prevádzky stáva kritickou. Podľa neho sa nedá udržať to, že niektoré obchodné reťazce uplatňujú na pekárske výrobky obchodné prirážky až do výšky 250 percent. To koncovú cenu pre spotrebiteľa neadekvátne navyšuje.
Zväz preto vyzýva štát, aby rozšíril kategórie potravín, pri ktorých bude prísnejšie sledovať pohyb cien a obchodných marží v maloobchode. Podľa Lapšanského je dôležité, aby štát disponoval presnými a aktuálnymi údajmi o cenách potravín v predajniach a vedel objektívne posúdiť, koľko z ceny predstavujú skutočné náklady výrobcov a koľko tvorí marža obchodníkov.
Chlieb dostáva jednu ranu za druhou
Zvýšenie minimálnej mzdy, rast nákladov na energie či dodatočné konsolidačné opatrenia môžu podľa zväzu zvýšiť výrobné náklady v pekárňach o viac ako 10 percent. Menší výrobcovia môžu mať problém konkurovať lacnému dovozu, čím hrozí ďalšia strata domácej produkcie.
Zväz zdôrazňuje, že ak má Slovensko udržať životaschopnosť svojho potravinárstva, štát musí aktívne vstúpiť do regulácie trhu. Podpora domácich producentov sa podľa zväzu nemá držať len vo finančnej rovine. Dôležité sú aj systémové opatrenia zamerané na férovú cenotvorbu, transparentnosť a podporu lokálnej spotreby.
Zákon o cenách (č. 18/1996 Z. z.) už dnes dáva štátu možnosť monitorovať cenovú disciplínu. Ministerstvo financií, Slovenská obchodná inšpekcia alebo daňové úrady môžu v prípade porušenia pravidiel ukladať sankcie až do výšky jedného milióna eur. V mimoriadnych situáciách môže štát dokonca určiť maximálne ceny potravín či obmedziť zisk predajcov.
Zahraničné výrobky
Podľa Lapšanského sa taxatívne a rýchle zásahy štátu stávajú mimoriadne dôležitými v čase, keď slovenský trh zaplavuje čoraz väčší podiel zahraničných výrobkov. Bez podpory domácich producentov podľa neho hrozí výrazný úpadok domáceho pekárskeho sektora a strata pracovných miest.
SZPCC spolupracuje s ďalšími potravinárskymi organizáciami na návrhu nefinančných opatrení. Tie by mali posilniť domácu výrobu a zvýšiť podiel lokálnych potravín na pultoch obchodov. Cieľom sa stáva vytvoriť prostredie, v ktorom sa pre spotrebiteľa stane výhodným a jednoduchým siahnuť po slovenských produktoch.
Zväz zastrešuje viac ako 520 výrobcov – od malých rodinných pekárničiek až po veľké priemyselné podniky. Členovia SZPCC pokrývajú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárenských výrobkov a cestovín v krajine a spoločne zamestnávajú viac ako 12-tisíc pracovníkov. Zväz preto apeluje, že stabilita tohto odvetvia je kľúčová pre potravinovú bezpečnosť aj lokálnu ekonomiku.






















