Možno si pamätáš ešte na časy Vyvolených, Big Brothers a Hotelu Paradise, keď si sa ako dieťa, respektíve adolescent, „natajnáša plížil“ do obývačky, aby si videl všetkých tých holých ujov a tety, ktorí pod perinou, aj napriek prítomnosti kamier, stvárali všelijaké veci. Neskôr prišli na obrazovky formáty ako Nevesta pre milionára, Mama ožeň ma, Bučkovci. A pred ôsmimi rokmi uzrela svetlo sveta aj prvá časť nekonečných epizód Farmy.
Veľa ľudí však zdieľa názor, že takéto relácie sú pre, pekne povedané, menej inteligentných jednotlivcov. Avšak každá minca má dve strany a občas sa oplatí pozrieť aj pod povrch. Spýtali sme sa preto na názor bývalých účastníkov týchto relácií: Martina Šmahela (Farma), Alexandry Orviskej (Vyvolení), Michala „Rockyho“ Rockwooda (Hotel Paradise) a Daniely Urbanovej (Farma).
Porozprávali nám aj o tom, ako si s odstupom času spomínajú na svoje účinkovanie v reality show, či by išli do toho znovu a aký bol vlastne život pod drobnohľadom kamier.
Martin Šmahel (37)
„V reality shows nehľadajme osobnostný rozvoj alebo edukáciu, ide iba o jednoduchú zábavu.“
Aký bol Váš postoj k reality shows pred Vaším účinkovaním vo Farme?
Nesledoval som predtým žiadnu. Iba som ich podprahovo vnímal z médií a vždy som to považoval za najhoršie strávenie môjho voľného času. Nevidel som v nich okrem pohoršovania zmysel, pretože v mojich očiach nevyzdvihovali vzory, k akým som ja vzhliadal.
Aké typy ľudí podľa Vás vyhľadávajú reality shows? Myslíte si, že prevažujú, pekne povedané, tí menej inteligentní?
Povahovo výrazní, expresívni, extrovertní a výbušní, tí sú zaujímaví. Ale keďže viem, že do reality shows sa vyskladajú rôzne profily, aby nastávali konflikty, ktoré dvíhajú divákovi tlak, miešajú sa tam aj protichodné typy. Nepovedal by som, že menej inteligentní. Ale skôr ľudia, ktorí chcú svojou účasťou v reality show zabodovať vo svete médií a zviditeľniť sa. Niektorým sa to podarí, iní sa „zhovadia“ a odchádzajú do zabudnutia. Nepochopení.
Akým osobnostiam by ste tam neodporúčali ísť?
Podľa môjho názoru, je to nevhodný priestor pre človeka, ktorý ťažko zvláda stres, uzavreté prostredie, cudzích „rýpavých“ ľudí a nevie zvládať vlastné emócie. Ale pre diváka môže byť zaujímavý aj takýto typ.
Čo si myslíte o názore, že sú reality shows povrchné?
Veď sú. Rozhodne v nich nehľadajme poučenie, osobnostný rozvoj, ani edukáciu. Slúžia na jednoduchú zábavu, pri ktorej človek doslova vypína mozog a sleduje druhých ľudí zavretých v istej skupine.
Čo Vám na živote pred kamerami najviac vadilo?
S tým som bol v pohode, čo mi však prekážalo, je strih a manipulácia s nasnímanými sekvenciami. Tu už totiž existuje priestor na režírovanie obsahu a nie vždy vás režisér vykreslí a pochopí tak, ako ste to mysleli. Nuž 24 hodín sa musí zmestiť do 1 hodiny, treba počítať, že nie všetko sa ukáže. A na svetlo sveta pôjdu len najkontroverznejšie úryvky a pasáže…
Aký je podľa Vás význam takýchto relácií? Pobavenie, poučenie…?
Podľa mňa ide len o zaujatie širokej vrstvy populácie, ktorá relaxuje pri televízii tým, že sleduje osudy iných ľudí a odpútava sa tak od vlastných problémov. A aj keď sa v reality shows nedeje nič poučné ani vzdelávacie, diváci ich berú ako jednoduchú zábavu a často sa v nej radi stotožnia s niektorým z účastníkov.
Reagovali by ste na niektoré veci inak? Aký vplyv malo to prostredie na Vašu psychiku?
Vplyv na psychiku bol veľmi silný, ale veľa vecí ma to naučilo. Určite by som v normálnom živote riešil dané situácie s väčším nadhľadom, snažil sa brať názory iných menej osobne, neprežíval by som prejavy iných tak výrazne a nerobil si z nich nepremyslené závery.
Ktorú reality show Vy osobne sledujete?
Ja žiadnu. Ako divák sa s nimi nestotožňujem.
Alexandra Orviská (36)
„Vďaka Vyvoleným mám super prácu a svoju účasť určite neľutujem.“
Spomínate si ešte na svoj kasting?
Áno, pamätám si to presne, ako som vošla na kasting do Istropolisu. Bolo to v čase, keď som sa vrátila z Austrálie. A asi som si odtiaľ priniesla nejakú pozitívnu auru alebo čo. S úsmevom na tvári som vyplnila prihláška a potom sa posadila asi pred šiestich ľudí, ktorí mi kládli otázky. Šlo to veľmi ľahko.
Čo Vám bolo na účasti v show najnepríjemnejšie?
Najnepríjemnejšie bolo, že aj pri tých najintímnejších situáciách boli vždy prítomné kamery. No po nejakom čase ich už prestanete vnímať. Dá sa na to ale zvyknúť a vymyslieť si veci tak, aby tam tá intimita aj napriek nim zostala.
Najväčší trapas, ktorý sa Vám v show stal?
Ja som hanblivá osoba, nerada sa prechádzam čo i len v plavkách po kúpalisku, čiže som si celý čas dávala pozor na to, aby mi nič nebolo ani pri prezliekaní vidieť. Raz ma ale na sekundu zradilo tričko a štáb z toho spravil spomalený záber, niekoľkokrát sa opakujúci. Samozrejme, neberiem to ako tragédiu, ale v tej chvíli, ako som to videla v TV, by som sa najradšej prepadla pod zem.
Išli by ste ešte do toho znovu, keby viete vrátiť čas?
Samozrejme. Vyvolení bola prvá reality show s obrovským úspechom a perfektne spracovaná. Aj dnes by som asi išla, no samozrejme by som tú ponuku dobre zvážila a muselo by to byť niečo výnimočné, veľmi dobrodružné. Neľutujem, že som bola súčasťou Vyvolených, bola to neskutočná zábava a super skúsenosť. Čo by som dala dnes za to, byť niekoľko týždňov/mesiacov bez telefónu!
Čo Vám dala táto skúsenosť do života?
Dalo mi to do života nových ľudí, nové obzory. Dovolím si tvrdiť, že aj na základe show mám super prácu, ktorú robím už 10 rokov a veľmi ma baví.
Michal „Rocky“ Rockwood (29)
„Zábava nepotrebuje byť o jadrovej fyzike.“
Ako si spomínaš na svoje účinkovanie pred kamerou? Neľutuješ to? Ovplyvnilo to nejak tvoju budúcnosť?
Spomínam na to v dobrom, trošku rozpakov tam určite je, ale prevažuje pozitívna časť. Neľutujem to ani náhodou. Ja som sa snažil nejak na nič nehrať, byť tam tak svoj a nejakú hanbu som si tam aj urobil, ale ber to čert, už je to dávno. Môj život to ovplyvnilo v dobrom, prinieslo mi to nejaké kontakty a posun v kariére. Robím Dj-a a na začiatku mi to určite pomohlo, že som pre niektorých ľudí známa osoba.
Ako si spomínaš na svoj život pred kamerami?
Keď sú tie kamery skryté v rohu, človek si to už po čase ani neuvedomuje, že je nahrávaný. A tým pádom mu to ani nevadí. V situáciách, keď prišiel štáb s kameramanmi a boli tvorené trošku akčnejšie zábery, vtedy to bolo iné ako v „bežný“ deň. Človek si už uvedomoval, že je v nejakej relácii.
Myslíš si, že sú reality show povrchné?
Asi nejakým spôsobom určite. Predsa je to o ľuďoch, ktorí v podstate nič extra nevedia, nemajú nejaké zvláštne talenty, nechajú sa niekde zavrieť a manipulovať so sebou, aby sa z toho vytvorila nejaká show. Tak dajme tomu, že povrchné to nejakým spôsobom je, ale aj tak tí ľudia, ktorí to tvrdia, to sledujú, hryzú si nechty a intenzívne prežívajú tie životy s účastníkmi reality show.
V dnešnej dobe je to spôsob zábavy, ktorý skrátka funguje a podľa mňa patrí na televízne obrazovky, aj keď na to ľudia pľujú a nadávajú. Zábava predsa nepotrebuje byť o jadrovej fyzike, nie?
Zmenilo sa správanie niektorých tvojich spoluhráčov za prítomnosti kamier? Nesprávajú sa doma, v Čechách a na Slovensku, inak?
Áno, určite, niektorí ľudia sa hneď po pristátí doma začali správať inak. Teraz, s odstupom času, už viem, že tam boli asi tak dvaja ľudia, s ktorými si mám čo povedať aj v realite. A čo je najväčšia haluz, že ja som vlastne žil v tom, že sme nejaká ucelená partia až na nejaké výnimky, no v skutočnosti to bolo celkom inak.
Daniela Urbanová (24)
„Časom som si už ani neuvedomovala, že tam nejaké kamery sú.“
Ako prebiehali kastingy?
Sú tam dve výberové kolá, človek predstúpi pred porotu, ktorá sa ho pýta rôzne otázky. Snažia sa ti dostať pod kožu, nechýbajú ani otázky na telo. Keď postúpiš ďalej, sú tam aj sedenia so psychológom. To patrí k tomu, pretože si potrebujú poriadne rozanalyzovať ľudí, zistiť o nich čo najviac…
Čo je podľa teba najväčšou motiváciou pre ľudí, aby sa prihlásili do takejto show?
Podľa mňa sú pre väčšinu ľudí hlavnou motiváciou peniaze. Ďalší veľký dôvod je snaha sa zviditeľniť. Ale nájde sa aj pár takých ľudí ako ja, ktorí tam šli preto, aby si niečo dokázali, otestovali sa a zažili niečo nové, spestrili si život.
Zabudne človek časom na to, že sú tam kamery?
Prvý týždeň a pol som tie kamery veľmi vnímala, bála som sa aj poškriabať na ri*i (smiech), lebo kamery sú okrem latríny úplne všade. Čím dlhšie je tam človek, tým viac si na to zvyká. Posledné tri týždne som si už ani neuvedomila, že tam nejaké kamery sú.
Komu by si tam neodporúčala ísť?
Slabým povahám s labilnejšou psychikou, mohlo by ich to nejako poznačiť. Sú tam veľmi odlišné typy ľudí a pre mňa samú bolo v prvý týždeň veľmi ťažké to tam zvládnuť. A tiež ani agresívnym ľuďom, tí tam nemajú čo robiť, lebo potom nevedia, čo so sebou.
Čo si myslíš o názore, že reality shows sú plytké?
Nerozumiem, ako si to môže dovoliť tvrdiť niekto, kto tam v živote nebol a nemá predstavu, koľko toho človeku takáto skúsenosť dá. Ja sa s týmto názorom nestotožňujem, stále som mala rada všetky reality shows a intenzívne som ich spoločne s maminou sledovala. Ľudia, ktorí to odsudzujú, by to podľa mňa nemali robiť, pokiaľ sa žiadnej v živote nezúčastnili. A väčšina z nich to tak či tak pozerá v telke a ešte ich to aj baví, je to súčasť dnešnej doby a trendov.
Čo podľa teba taká skúsenosť dá človeku do života? Čo dala tebe?
Ja to obrovská životná skúsenosť a nie každý má šancu niečo také zažiť. To samotné vytrhnutie z reality a zasadenie do reality show je nenormálne. Človek si vďaka tomu začne viac vážiť veci, ktoré má doma a kedysi ich ľudia nemali. Naučí sa aj veľa o medziľudských vzťahoch, vychádzať s odlišnými povahami a ovládať sa.
