Takmer každý rok v období Veľkej noci prebieha na Slovensku spoločenská diskusia na tému veľkonočné zvyky. Je to jeden z tých mnohých bodov, ktoré rozdeľujú národ. Na strane jednej tu máme tábor, ktorý tvrdí, že šibačka a oblievačka sú patriarchálne a se*istické koncepty, ktoré nemajú v 21. storočí miesto. Protistrana zasa zastáva pohľad, že šibačka a oblievačka sú krásne a unikátne tradície, ktoré tu vždy boli a aj vďaka nim sú Slováci Slovákmi.
V extrémnej pozícii jeden z týchto táborov presadzuje názor, že šibačka a oblievačka normalizujú násilie na ženách a muž, ktorý udrie ženu korbáčom, nemá problém udrieť ju aj päsťou. Vyhranené pohľady z toho opačného tábora zasa tieto staré tradície vnímajú ako symbol vzdoru proti feminizmu a iným progresívnym fenoménom, ktoré údajne ohrozujú tradičné hodnoty a národného ducha.
Tieto debaty sa zdajú byť nekonečné a len zriedkavo v nich zaznievajú obohacujúce myšlienky. My sme sa rozhodli priniesť trošku čerstvého vzduchu v podobe novej perspektívy – na názory na slovenské veľkonočné zvyky sme sa spýtali cudzincov žijúcich na Slovensku.
Mariana, Ukrajina
Šibačku máme aj my, ale u nás je to skôr len také letmé dotknutie sa s tým korbáčom (u nás je to len konár z vŕby). Oblievanie mi príde ako niečo veľmi zvláštne, hlavne sa čudujem, že v akom množstve sa vylieva tá voda, veď je apríl a stále chladno. To je na zápal pľúc, toto som nikdy nedokázala pochopiť.
Osobnú skúsenosť so slovenskou šibačkou a oblievačkou nemám, ale počula som, že niekedy je to až násilné. Niekoho môžu obliať aj napriek tomu, že opakovane prosil, aby to nerobili, a to je už troška cez čiaru.
Oscar, Írsko
Určite to niečo hovorí o regresívnom prístupe k ženám v tomto regióne. Napriek tomu, že v rámci tradičnej spoločnosti sú ženy vnímané ako matky a tie, čo robia domov domovom, majú tieto zvyky istý nádych znevažovania. Keby som bol žena, určite by som sa na Veľkú noc na dedine netešil. Na strane druhej, je to tradícia a rozhodne to nie je najhoršia vec na svete. Ak sa ľudia pri tom bavia, tak to asi zatieni symbolický význam toho, čo sa deje. Osobne preferujem napchávanie sa čokoládovými vajíčkami.
Najčudnejšie pre mňa bolo sledovať, ako to takmer pripomína halloweenske chodenie od dverí k dverám. Slovenská stará mama môjho syna otvorila dvere svojho dedinského domu a vzápätí na to ju hŕstka miestnych chlapcov obliala vodou. Patrí k rešpektovaným ľuďom na dedine a vidieť, ako sa k nej takto správajú, bolo trocha šokujúce, ona to však našťastie všetko brala ako zábavu.
Nasi, Irán
My, cudzinci, vnímame slovenskú Veľkú noc ako niečo, čo má na jednej strane ten náboženský-kresťanský rozmer a na strane druhej sú tu tieto miestne kultúrne tradície ako šibačka a oblievačka. Mám pocit, že veľa cudzincov šibačku a oblievačku nejako vážne nerieši, lebo Slováci nechodia oblievať cudzincov, ale seba navzájom. Ak by to aj niekto chcel skúsiť, tak zrejme by to musel najprv vopred vysvetliť a dohodnúť.
Niektoré baby mi hovorili, že šibačky a oblievačky majú dosť a pripomínať si ženskú krásu a zdravie sa dá inak. Na jednej strane to berú ako čosi pekné, ale zároveň im to príde ako niečo zastarané. Cudzinci to celé vnímajú ako vec, ktorá sa ich prakticky nijako netýka. Akurát sa všetci tešia, že cez sviatky je voľno.
Záver
Ako z odpovedí vyplýva, ľudia zo zahraničia vnímajú, že šibačka a oblievačka môže byť zábava, ale zároveň sa počas nej môžu diať veci, ktoré nemusia byť každému úplne príjemné.
O šibačke sa zvykne žartovne hovoriť ako o akomsi tradičnom BDSM a nejaká tá nepopierateľná podobnosť tam skutočne je. Často sa však pri tomto porovnávaní prehliada jeden aspekt, ktorý je pri oboch aktivitách dôležitý – tým je súhlas.
Rovnako ako pri BDSM aktivitách, tak aj pri tradičných veľkonočných aktivitách je dôležité, aby všetci zúčastnení vedeli, čo sa ide diať a aby jednoznačne súhlasili so svojou účasťou. Skutočná zábava je jedine tá, z ktorej majú radosť všetci. Veľkonočné zvyky nie sú výnimkou.
