Ako informovala Markíza, medzi tínedžermi sa objavila nová zarážajúca móda. Cielene sa chcú dostať na psychiatriu, aby zapadli do partie. Deti si však podľa odborníkov neuvedomujú, že zaberú lôžka tým, ktorí odbornú pomoc skutočne potrebujú.
Ako príklad uvádzajú tínedžerku, ktorá dobrovoľne prišla na oddelenie s tým, aby si ju tam nechali. Chcela si jednoducho vyskúšať, aké to je byť zavretá na psychiatrii. Bolo to však ťažšie, než sa domnievala. „Bez relevantného medicínskeho dôvodu pacientov v žiadnom prípade nehospitalizujeme,“ uviedla hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.
Ďalší reálny prípad je podobne bizarný. „Dve alebo tri dievčatá sa dohodli na sociálnych sieťach, že sa stretnú na psychiatrii a mali to ako veľkú zábavu. Po nejakom čase sa priznali, že to bola iba sranda,“ povedala zástupkyňa primára Psychiatrickej nemocnice Kremnica Lenka Petráková.
Miesto v partii
Odborníčka, ktorá mladým radí na linke pomoci alebo cez sociálne siete, tvrdí, že v online prostredí sa tvoria takéto fenomény veľmi rýchlo. „Pre tínedžerské obdobie je typické, že chcú byť súčasťou diania. Veľmi potrebujú patriť do nejakej komunity, nejakej skupiny,“ povedala Zuzana Juráneková z internetovej poradne pre mladých IPčko.
Hoci so samotnou výzvou nemusia vnútorne súhlasiť, potreba byť súčasťou danej skupiny je silnejšia. Navyše by mohli čeliť vylúčeniu. „Mladí v tomto veku nemajú dozretú tú časť mozgu, ktorá vyhodnocuje riziká, následky a dôsledky,“ vysvetlila Zuzana Juráneková.
Ďalší prípad z praxe by mal byť pre mladých odstrašujúcim príkladom. Ako píše Markíza, tínedžerovi, ktorý sa vyhrážal samovraždou, matka zavolala záchranárov. Na vyšetrení sa začal smiať a tvrdil, že si z nich vystrelil. Ustarostená mama musela platiť pokutu za zneužitý výjazd.
Čo robiť?
Ako svojmu dieťaťu vysvetliť, že podobné chovanie je úplná hlúposť? „Pýtať sa ich, či o tomto trende vedia, čo si o tom myslia, ako by oni možno konali v tejto situácii. Na koho by sa obrátili, keby sa ocitli v tej dileme,“ radí Zuzana Juráneková.
Podľa nej treba klásť dôraz na rešpektujúci rozhovor a takisto na priestor, aby dieťa rozprávalo. Tak zistíte, čo o podobnom trende vie, čo si o ňom myslí a ako by zareagovalo, keby ho niekto vyzval k podobnému činu.
