Konšpiračné teórie ponúkajú jednoduché vysvetlenia zložitých udalostí, odhaľujú údajných vinníkov a sľubujú prístup k pravde, ktorú ostatní nevidia. Ich presvedčivosť však nemusí stáť iba na samotnom príbehu. Úlohu môže zohrávať aj to, koľko priaznivcov im pripisujeme. Zdanlivá popularita sa potom ľahko zmení na ďalší argument v ich prospech.
Práve tento mechanizmus podľa webu SAV preskúmal medzinárodný tím so slovenskou účasťou. Zaujímalo ho, či ľudia správne odhadujú rozšírenosť konšpiračných presvedčení a ako tieto odhady súvisia s ich vlastnými názormi.
Výsledky ukázali, že podporu podobných tvrdení nadhodnocujú aj mnohí ľudia, ktorí im sami neveria.
Výskum zároveň priniesol zistenie využiteľné pri komunikácii s verejnosťou. Keď účastníci dostali konkrétne štatistiky o skutočnej podpore konšpiračných teórií, ich ochota veriť týmto tvrdeniam klesla. Všeobecné ubezpečenia bez presných údajov rovnaký účinok nemali.
Za zisteniami stojí šesť štúdií, do ktorých sa zapojilo 2 906 účastníkov zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Na výskume spolupracovali odborníci z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Vrije Universiteit Amsterdam.
Odhady prevyšovali skutočnú podporu
Účastníci v priemere predpokladali, že súboru rôznych konšpiračných teórií verí 40 až 42 percent ľudí. Zistené hodnoty však predstavovali približne 33 až 34 percent. Predstava o rozšírenosti týchto názorov tak bola citeľne nadsadená.
Najvýraznejšie nadhodnocovali podporu konšpirácií ľudia, ktorí im sami dôverovali. Určitú mieru preceňovania však výskumníci zaznamenali aj u väčšiny tých, ktorí im neverili. Skreslené vnímanie preto nebolo obmedzené iba na priaznivcov konšpiračných vysvetlení. Aj ich odporcovia mali tendenciu vidieť početnejší opačný tábor.
Uvedené percentá opisujú skúmané vzorky a použité tvrdenia. Neznamenajú, že konšpiráciám verí presne tretina Slovákov. Slovenská účasť označuje pôsobisko vedcov, zatiaľ čo účastníci pochádzali z amerického a britského prostredia.
Keď počet priaznivcov ovplyvňuje presvedčenie
Vedci skúmali aj takzvané deskriptívne sociálne normy. Tento pojem označuje predstavy o tom, aké bežné je určité správanie alebo presvedčenie medzi ostatnými.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneTakéto predstavy môžu ovplyvňovať aj vlastné názory človeka. Domnelá podpora okolia potom vstupuje do hodnotenia tvrdenia, hoci sama osebe nepotvrdzuje jeho pravdivosť.
Experimenty navyše ukázali, že po vystavení konšpiračnej teórii účastníci odhadovali, že jej verí viac ľudí. Kontakt s takýmto obsahom teda môže meniť aj predstavu o jeho popularite. Výskumníci tým získali ďalší poznatok o mechanizmoch, ktoré sprevádzajú šírenie konšpiračných presvedčení.
Presné čísla pomohli, všeobecné uistenia nestačili
Pri skúmaní možného riešenia sa ukázal podstatný rozdiel. Abstraktné informácie bez konkrétneho kontextu konšpiračné presvedčenia neznížili. Keď však účastníci dostali faktické štatistiky ukazujúce, že väčšina ľudí konkrétnym teóriám neverí, ich vlastná dôvera v tieto teórie klesla.
„Efekt sme našli len vtedy, keď účastníci dostali konkrétne percentuálne údaje,“ vysvetlila spoluautorka výskumu Vladimíra Čavojová.
Zistenie naznačuje, že pri komunikácii môže pomôcť presné pomenovanie skutočnej podpory. Neurčité vyhlásenie, že nejakému tvrdeniu neverí veľa ľudí, nemusí mať rovnakú presvedčivosť.
Otvorené však zostáva, ako dlho takýto účinok vydrží a nakoľko sa prejaví mimo výskumného prostredia. Spoluautor Jakub Šrol preto upozorňuje na potrebu ďalšieho skúmania. Výsledky zatiaľ ponúkajú sľubný smer: opravovať nepresné predstavy o názoroch ostatných pomocou konkrétnych a overiteľných údajov.
