Ďalší deň, ďalšia príležitosť definitívne stratiť vieru v ľudstvo… a my ti k tomu dáme hneď dvadsať príležitostí. V našej nedávnej internetovej výzve sa s nami Slováci pracujúci v službách podelili o príhody s tými najhoršími zákazníkmi, a pri niektorých naozaj nebudeš vedieť, či sa smiať, alebo plakať. Výber necháme na teba, tak či onak, poďme sa na ne pozrieť.
1. Zákazník sa ma opýtal: „Slečna, máte deti?“ Mala som len dvadsať a čerstvo som začala pracovať na recepcii. Odpovedala som, že nemám. „Chcete mi povedať, že sa ešte nenašiel taký, čo by vám nabúchal ten váš pekný zadok?“ zahlásil, oblízal si pery a odišiel preč. So slizkým úsmevom ma zdravil ešte ďalších osem rokov minimálne raz za týždeň. – Arti M./Facebook
2. Po záverečnej som mu nechcela načapovať pivo, lebo som už mala vyrazený sud, a on mi povedal: „Keď mi to pivo nenačapuješ, tak ťa chytím a zabijem.“ Kolega ho musel vyviesť von. Odvtedy nenávidím ožratých chlapov. – Misha K./Facebook
3. K nákupu nad dvadsať eur mal byť ako darček dáždnik zadarmo. Asi 60-ročná pani v Adidas súprave sa tam na mňa začala rozkrikovať, že ako je možné, že už nie sú. Vraj jej ho mám okamžite zohnať. Nemala som ako, tak vysypala celý svoj nákup na zem a odišla šíriť radosť do sveta ďalej. – rebarborka.vlnita/Instagram
4. Elegantne nahodený pánko s vystupovaním aristokrata mal platiť 1,50 € a dal mi do ruky päťku. Vydala som mu 3,50 €. Minútu dôkladne skúmal svoj výdavok a nakoniec z neho vypadlo, že som mu vydala málo. „Malo to byť 4,50 €,“ hovorí. Hádal sa tam so mnou, že ho chcem okradnúť o euro, tak dlho, až som to nevydržala, vytiahla veľkú kalkulačku a nahádzala tam čísla. Výsledok bol, pochopiteľne, 3,50. Na to zahlásil, že máme pokazenú kalkulačku, a odišiel. – luisa_p_art/Instagram
5. Robila som za barom. Prišiel opálenejší spoluobčan, evidentne robiť problémy. Hneď som vedela, že nie je domáci, lebo sme malé mesto a všetci sa navzájom poznáme. Spýtala som sa ho, čo si dá. Nič. Druhýkrát. Nič. Skúsila som to ešte asi 5-krát a stále bez odpovede.
Tak som sa otočila, začala si robiť svoje a nato počujem, že vytiahol mobil a začal obvolávať Jojku aj Markízu s tým, že: „Som tu a tu a nechcú ma obslúžiť, sú tu samí hitlerovci, bieli s modrými očami. Cigáňa tu nikto neobslúži, kam som sa to dostal“. Našťastie nikto neprišiel, ale celý deň som bola v strehu. – Lucia B./Facebook
6. Pán mal u nás akciu. Je u nás prísny zákaz fajčenia v interiéri, no on si zapálil cigaretu. Išla som ho upozorniť, nech to zahasí, on, že nie je problém, no hneď, ako som sa otočila, si ju zapálil znovu. Išla teda kolegyňa, na čo sa odpratal do ďalšieho salónika (tiež nefajčiarskeho). Zase sme išli za ním. Toto sa celé zopakovalo asi trikrát, až dokiaľ otrávene nevyhlásil, že „toto je jeho akcia a môže si robiť, čo chce“. Odvtedy má u nás zákaz usporadúvať čokoľvek. – Kristína K./Facebook
7. Nakráčal k nám pán, kolegyňa ho obslúžila. Hneď potom na seba zavolal políciu, že vraj obsluhujeme aj neočkovaných, dostali sme mastnú pokutu a už sme to nerozchodili. – mpuco1/Instagram
8. Dal mi dlaň pred tvár a smrteľne vážne vyhlásil: „So ženskou sa ja o technických veciach baviť nebudem.“ Paradoxne, dnes si iného zamestnanca ako mňa už ani nepýta. – teecrea/Instagram
9. Chalan si k nám došiel kúpiť frťana (poldeci v plastovom tégliku) a onedlho ho prišiel vrátiť, lebo je po záruke. Vraj je skysnutý, lebo má vyduté viečko ako na smotane. Pozerala som naňho ako puk, snažila sa mu vysvetliť, že alkohol neskysne a nemá dátum spotreby, a on mi napaprčene ukázal, že „aha, má“. A ukázal na dátum plnenia. – Adriana K./Facebook
10. Zákazníka od nás musela vyviesť polícia, pretože utiekol z Bohníc (psychiatrickej liečebne v Prahe). – Emanuel Č./Facebook
11. Pracovala som u mobilného operátora. Prišli k nám dvaja páni, ktorí nemali uhradené faktúry, a teda sme ich čísla odpojili. Vraj im má na letisko M. R. Štefánika priletieť obchodný partner a budú uzatvárať obchod za niekoľko miliónov vtedy ešte slovenských korún. Ak im to číslo neodblokujem, aby sa im mohol dovolať, moje pozostatky budú ráno v taške pred budovou policajného zboru. Takže aj takéto veci sa u nás diali. – gabrielasvecikova/Instagram
12. Zákazníčke som 20 minút po otvorení nemala vydať zo stovky (resp. mala, ale nič by mi potom v kase neostalo). Na to mi povedala, a to teraz citujem: „Nie ste ani pekná, ste tu úplne zbytočná. Keby som to nepotrebovala, tak vám to tu nechám.“ Nezabudla mi ešte trikrát pohroziť, že na mňa zavolá inšpekciu… doteraz na ňu čakám. – da_nka/Instagram
13. V kaviarni v Handlovej odo mňa chcel jeden nepríjemný pár cappuccino a do peny nakresliť obrázok. Chlapík langoše pod pazuchami, žena taká, že by som za ňu 5 korún nedala. Podotýkam, že môj plat bol vtedy asi 400 €, ale oni trvali na tom, že v Prievidzi im robia takú kávu bez problémov. Tak som ich poslala do Prievidze. – Petra M./Facebook
14. Pracujem v prevádzke rýchleho občerstvenia. Po nezhodách s istým pánom, ktorý mi nevedel prečítať, akú vec z konkrétnej ponuky chce, nakoľko ich za mnou bolo naozaj mnoho, mi povedal, že nechce nič a mala by som vymeniť prácu. – Kikuška Š./Facebook
15. Pracujem na čerpacej stanici 16 hodín nonstop, takže je logické, že občas budem musieť ísť na záchod. V praxi to znamená vypnúť pumpy a rýchly beh tam aj naspäť. Raz mi jedna zákazníčka po 30-sekundovom čakaní dala vynikajúcu radu do života: „Buďte taká láskavá a nabudúce si pred zmenou zadeľte stravu tak, aby ste vôbec nemuseli chodiť na záchod.“ – Shantal S./Facebook
16. Vtedy sme ešte mali staré terminály, ktoré nevedeli rozlišovať tovar, a tak sa stravnou kartou dalo zaplatiť hocičo. Starší pán sa tam snažili nahodiť veľký prací prášok. Slušne som mu vysvetlila, že to tým platiť nemôže, na čo som bola krava, ktorá nepozná zákony. Objasnila som mu, že stravné je príspevok od zamestnávateľa na jedlo, a popriala mu dobrú chuť. V tej rýchlosti mi ešte aj poďakoval. Tak hádam mu ten prášok chutil. – Andrea P./Facebook
17. Pánko ma namiesto normálneho „ešte jednu vodku, poprosím“ capol po zadku a povedal „ešte jednu, cica“. Odchádzal s vykĺbeným ramenom. Idiot. – michaelaa.matuskova/Instagram
18. Mal som prepravnú spoločnosť a zákazníčka si objednala sťahovanie z opačnej strany republiky. Už som sedel v dodávke, predo mnou päť hodín cesty a zrazu ma prepadlo veľké nutkanie jej zavolať. Hneď v úvode sa ma opýtala, či mám skrutkovač. Pýtam sa jej na čo. „No keď tu už budete, tak mi zmontujete televízor zo steny.“ Vtedy ma otočilo. Vysvetlil som jej, že takto to nefunguje, že ja ju prídem len pobaliť a odniesť, a ona, že o to nemá záujem. Tak som nešiel. – Radiq S./Facebook
19. Robím ako taxikárka a veziem zákazníka, čo už má niečo pod čapicou.
On: Jak sa volám? A kam ma vezieš, vieš?
Ja: Neviem, ako sa voláte, ale veziem vás tam a tam.
On: Jój, aká si ty sprostá. Kadejakého ch*ja si do auta zoberieš. Čo keby som ti teraz chcel niečo urobiť?
Ja: Tak by si dostal ranu paralyzátorom.
A bol pokoj. – Betka L./Facebook
20. Písomná sťažnosť zákazníčky mala 7 viet a v nej 48 gramatických chýb. Viac asi dodávať netreba. – Džamovci D./Facebook
