Slovákov čaká ďalšia studená sprcha, ktorá zas otestuje ich schopnosti narábať s peniazmi. Ako informuje web Teraz, rast hypoték, ktorý Slovensko zažíva v posledných mesiacoch, podľa odborníkov narazí na svoje prirodzené limity. Národná banka Slovenska (NBS) spolu s analytikmi upozorňuje, že hoci objem úverov na bývanie ešte dobieha dlhodobé trendy, v roku 2026 pravdepodobne príde citeľné spomalenie. Návrat extrémne lacných sadzieb z rokov pred pandémiou zostáva mimo reality.
Počas roka 2025 začal hypotekárny trh opäť silnieť. Počet nových úverov sa stabilizoval na úrovniach, ktoré si pamätáme spred krízových rokov, a rastúce ceny nehnuteľností automaticky zvyšovali aj sumy, ktoré si ľudia požičiavajú. Hypotéky sa tak opäť stali kľúčovým motorom domáceho úverového trhu.
Najnovšia Správa o finančnej stabilite uvádza, že medziročný rast hypoték dosiahol v septembri 6,6 %. Podľa analytikov môže toto číslo ešte krátkodobo narásť na 8 – 9 %, no pôjde skôr o posledné zrýchlenie pred očakávaným ochladením. NBS zdôrazňuje, že ide o vývoj, ktorý bude postupne tlmiť ďalší rast dopytu.
Blížiace sa nešťastie
V praxi sa totiž hromadia faktory, ktoré môžu záujem o hypotéky oslabiť: stagnácia reálnych miezd, ktorá znižuje kúpnu silu domácností, očakávaný mierny nárast nezamestnanosti a spomaľujúci sa rast cien nehnuteľností. Banky samy priznávajú, že neočakávajú ďalší prudký nápor žiadateľov.
Aj preto ostávajú predikcie obozretné. Marek Ličák z NBS hovorí priamo: trh síce ešte žije zotrvačnosťou, ale postupné spomaľovanie je podľa neho prakticky isté. Očakáva sa teda skôr stabilizácia než pokračujúci boom.
Analytici toto hodnotenie potvrdzujú. Podľa Petra Horčiaka (Simplea) budú mať vládne konsolidačné opatrenia priamy vplyv na peňaženky domácností. Slabší ekonomický rast v kombinácii s fiškálnymi škrtmi môže spôsobiť, že časť ľudí si hypotéku jednoducho nebude môcť dovoliť, čo môže viesť až k stagnácii trhu.
Banky sa snažia robiť veci inak
Úrokové sadzby ostávajú relatívne pokojné. ECB ich po letnom znížení na 2 % ponechala bezo zmeny a slovenské banky na to reagujú stabilnými sadzbami: nové úvery sa pohybujú okolo 3,5 – 3,7 %, refinančné približne na úrovni 3,2 %. Podľa odborníkov sa žiadny dramatický pohyb v blízkom čase nečaká.
Banky preto zintenzívňujú marketing a zameriavajú sa na benefity, ktoré majú klientov motivovať bez nutnosti znižovania sadzieb. Najčastejšie ponúkajú zľavy za aktívny účet, pravidelné používanie karty, kombináciu produktov či ekologické kritériá. Reálne teda platí, že konečná sadzba pre klienta bude závisieť najmä od jeho bonity a od toho, aké produkty je ochotný využívať.
Neistota v domácej politike a vo verejných financiách spôsobuje, že banky postupujú opatrnejšie ako v minulosti. Odborníčka Eva Šablová upozorňuje, že konsolidácia môže zhoršiť finančnú situáciu mnohých ľudí a nie je vylúčené ani sprísnenie posudzovania žiadateľov. To môže výrazne ovplyvniť najmä mladšie domácnosti s nižšími úsporami.
Napriek tomu, že priemerné sadzby počas troch štvrťrokov klesli na 3,6 %, Slovensko zostáva v rámci eurozóny jednou z drahších krajín. NBS pripomína, že hypotekárne sadzby sú úzko prepojené s vývojom výnosov štátnych dlhopisov. A tie zasa odrážajú celkový stav slovenskej ekonomiky a verejných financií – oblastí, kde nás čaká viac neistoty než optimizmu.
