Dnes Slovensko oslavuje presne 20 rokov členstva v Európskej únii. Naša cesta do tohto medzinárodného zoskupenia bola pomerne náročná, vstupom sme však dokázali, že máme potenciál patriť do rodiny najvyspelejších štátov sveta. Podarilo sa nám za uplynulých 20 rokov tento potenciál naplno zúročiť?
Prínosy dvadsiatich rokov v EÚ
Európska únia od roku 2004 vyčlenila zo svojho rozpočtu až 38 miliárd eur na projekty na Slovensku. Takmer na každom kroku vidíme tabule, ktoré označujú, že daná stavba bola vybudovaná či opravená za pomoci zdrojov EÚ.
Členstvo v EÚ Slovákom výrazne uľahčuje cestovanie. V rámci Schengenského priestoru sa môžeme pohybovať bez pasu a hraničných kontrol, členstvo v EÚ nám zároveň zaručuje bezvízový styk s mnohými štátmi sveta ako napríklad USA. Slovenský pas patrí k najsilnejším na svete.
Prijatie eura v roku 2009 znamenalo, že dnes už v 20 krajinách eurozóny môžeme platiť rovnakými peniazmi, aké nosíme každodenne v peňaženkách. Euro má obrovský prínos pre všetkých, ktorí sa vo veľkom zaoberajú medzinárodným obchodom. Znížili sa im transakčné náklady, uľahčilo sa porovnávanie cien, čo výrazne urýchlilo našu ekonomiku.
Zabúdať netreba ani na kultúrnu a vedeckú výmenu, obľúbené študijné pobyty či štandardizáciu výrobkov. Európska únia uľahčuje aj mnoho procesov, ktoré bežný človek počas každodenného života ani nevníma, avšak sú dôležité.
Celospoločenská zhoda
Zaujímavé je, že kým dnes sa smerom k Bruselu ozývajú zo Slovenska mnohé hlasy s kritikou (niekedy oprávnenou, často však s neopodstatnenou), kedysi panovala jasná a celospoločenská zhoda v tom, že Európska únia je dobrá a chceme k nej patriť.
Členstvo v EÚ sa stalo prakticky jedným zo základných stavebných kameňov tohto štátu. Už v októbri 1993 vtedajší premiér Vladimír Mečiar podpísal asociačnú dohodu, podľa ktorej boli vytýčené podmienky pre potenciálny vstup do EÚ. V júni 1995 si Slovensko podalo prihlášku do EÚ.
Na prelome storočí prevažoval medzi Slovákmi veľmi pozitívny postoj k EÚ. Prieskumy dlhodobo ukazovali, že okolo 70 % Slovákov podporuje členstvo v EÚ. Rolu zväčša nehrala ani ich politická orientácia. Jednoducho sa Slovákom zdalo prirodzené, že ak sa chceme mať dobre, musíme sa čo najviac priblížiť ku krajinám, kde sa ľudia majú dobre.
Dvere máme otvorené
Na summite Európskej únie v Bruseli v roku 2002 sa lídri bloku zhodli, že Cyprus, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko sa budú môcť v roku 2004 stať členmi. Európsky parlament na hlasovaní v roku 2003 odhlasoval prijatie všetkých týchto krajín.
Celý proces vstupu sprevádzalo obrovské množstvo nevyhnutných reforiem, ktoré Slovensko muselo zrealizovať predtým, ako sa mohlo stať plnohodnotným členom EÚ. Rozsiahle reformy sa týkali predovšetkým harmonizácie legislatívy s európskymi štandardami, dodržiavania ľudských práv a ochrany demokracie ako aj stabilizácie ekonomickej situácie.
Úspešné referendum
„Úspešná cesta do EÚ bola najkonsenzuálnejším cieľom našej politiky za celé desaťročie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Podporovali ho parlamentné politické strany, profesijné združenia a komory, odbory, samosprávy, univerzity, cirkvi, mimovládne organizácie a médiá,“ uviedol pre TASR Ján Fígeľ, ktorý bol hlavným vyjednávačom vstupu Slovenska do EÚ.
Slováci skutočne preukázali nevídanú jednotu, čoho dôkazom je aj úspešné referendum o vstupe do Európskej únie. Známym symbolom je spoločná prechádzka koaličných a opozičných politikov ulicami Bratislavy, počas ktorej lídri vyzývali občanov podporiť našu cestu do EÚ.
Akcie sa zúčastnil aj Vladimír Mečiar, v tom čase už bývalý premiér, ktorého štýl vládnutia sa miestami vzďaľoval demokratickým štandardom, čím Slovensko na nejaký čas priviedol do medzinárodnej izolácie.
„Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“ znela otázka referenda, ktoré je zatiaľ jediným úspešným v histórii SR. Referendum sa konalo 16. a 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Kladne odpovedalo 92,46 % zúčastnených.
Premárnená príležitosť?
Prvé roky po vstupe do EÚ priniesli Slovensku nevídaný ekonomický rozmach a krajina bola nazývaná „tatranským tigrom“. Ekonomika Slovenska rástla a rýchlym tempom sa približovala k vyspelým krajinám. Aj keď v poslednej dobe sa tento rast spomalil, za celé dve dekády členstva v EÚ sme zaznamenali priemerný rast 3,3 % ročne. Európsky priemer rastu bol 1,4 % ročne, teda Slovensko sa celkovo priblížilo k bohatším krajinám.
Ukázalo sa, že ďalšie „nové“ krajiny EÚ dokázali príležitosti využiť ešte lepšie. Ide predovšetkým o Poľsko, Lotyšsko a Estónsko. V poslednej dobe sa výrazne darí Rumunsku, ktoré nedávno v oblasti platov prekonalo Maďarsko.
Momentálne sa zdá, akoby Slovensko stagnovalo. Pohľad na rôzne ukazovatele životnej úrovne Slovákov poteší len málokedy. Situácia by sa zjednodušene dala zhrnúť slovami „všetko je drahé, peňazí máme málo“. V rebríčkoch EÚ sa často umiestňujeme na spodku, kde sú na horšej priečke už len dva-tri štáty.
Porovnanie s inými krajinami, ktoré pred 20 rokmi vstúpili do EÚ, niekedy ešte aj z horšej pozície ako my, však naznačuje, že za problémy Slovenska zrejme skutočne môžu len naše vlastné vlády a nie žiadne zlomyseľné vonkajšie sily. Slováci musia prijať zodpovednosť za svoju krajinu a dbať na to, aby Slovensko spravovali čestní a kompetentní ľudia.
