Spišský hrad a okolie
Podobne ako Banská Štiavnica a Vlkolínec, aj Spišský hrad a jeho okolie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 1993. Táto pamiatka sa rozprestiera na ploche viac ako štyri hektáre a patrí k najväčším komplexom hradných zrúcanín v Strednej Európe. Do súboru historických pamiatok Spiša, ktoré sa často považujú za symbol Slovenska, sa zaraďuje aj Spišská Kapitula, Spišské Podhradie a Kostol sv. Ducha v Žehre.
So Spišským hradom sa neodmysliteľne spája aj jedno z najväčších sochárskych diel na svete – geoglif od austrálskeho sochára. Ide o kamenný obrazec koňa z keltskej mince, ktorá sa našla počas archeologických výskumov na Spišskom hrade.
Okrem geoglifu, ktorého autorom je austrálsky sochár, dotvára okolie Spišského hradu aj mestská pamiatková rezervácia Spišská Kapitula. Centrom niekdajšieho cirkevného mestečka, inak nazývaného aj „slovenský Vatikán“, je Katedrála sv. Martina, ktorá pochádza z gotického obdobia a pôvodne slúžila ako kráľovský reprezentačný chrám.
Levoča
Na zozname čakateľov o zápis do zoznamu pamiatok UNESCO dlho figurovalo aj ďalšie miesto na Spiši – Levoča. Od roku 2009 sa toto malebné mesto na severovýchode Slovenska zaradilo medzi dominanty so svetovým významom, a to najmä vďaka historickému centru a starobylým hradbám. Bazilika svätého Jakuba, ktorá sa nachádza na námestí, je druhou najväčšou cirkevnou pamiatkou na Slovensku, čo však nie je jediné, vďaka čomu je tento kostol známy.
Kroky všetkých návštevníkov sem vedú predovšetkým kvôli túžbe pozrieť si najvyšší drevený gotický oltár na svete. Má 18,6 metra a jeho autorom je legendárny majster Pavol z Levoče. K dominantám lokality určite patrí aj Mariánska hora, ktorú v roku 1995 navštívil aj pápež Ján Pavol II. Každoročne sa tu koná pešia púť, ktorej sa zúčastňujú veriaci z rôznych kútov Slovenska.
Jaskyne Slovenského krasu a bukové pralesy
Medzi ďalšie slovenské pamiatky UNESCO patria od roku 1995 jaskyne a priepasti Slovenského krasu, ktoré boli do Zoznamu svetového dedičstva zaradené spolu s jaskyňami na území Maďarska. Niektoré z nich nie sú prístupné verejnosti, no medzi najznámejšie, ktoré je možné navštíviť, bezpochyby patrí Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa.
Z ďalších prírodných krás Slovenska patria medzi najkrajšie pamiatky sveta aj bukové pralesy Karpát v Národnom parku Poloniny a v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Medzi najnovšie prírastky do rodiny UNESCO patrí spomedzi slovenských pamiatok osem historických drevených kostolíkov na severovýchode Slovenska. Od roku 2008 sú do zoznamu UNESCO zaradené gréckokatolícke kostoly v Ruskej Bystrej, Ladomírovej a Bodružale, rímskokatolícke kostoly v Tvrdošíne a Hervartove pri Bardejove a evanjelické kostoly v Kežmarku, Hronseku a Leštinách. Najstaršie z týchto kostolov pochádzajú zo 16. storočia a v niektorých z nich sa dodnes aktívne konajú bohoslužby.
V roku 2021 pribudla do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ďalšia z historických pamiatok Slovenska. Sú ňou pozostatky rímskych pevností a hraníc rímskej ríše, známe pod názvom Limes Romanus. Žiadosť o zápis iniciovalo Slovensko spolu s Nemeckom a Rakúskom. Na slovenskom území sú súčasťou vymedzeného komplexu dve pamiatky – rímsky vojenský tábor Gerulata (Bratislava-Rusovce) a rímsky vojenský tábor v Iži.
Ako uvádza denník Trend, Dunajský Limes je súčasťou širšieho súboru zachovaných hraníc Rímskej ríše, ktorý sa považuje za najrozsiahlejšiu kultúrnu lokalitu UNESCO v Európe. Je vymedzený od Antoninovho valu na Britských ostrovoch až po Ižu na slovensko-maďarskej hranici.
Na čakajúcej listine so žiadosťou o zapísanie do zoznamu UNESCO figurujú aj ďalšie slovenské dominanty, napríklad drevený oltár Majstra Pavla z Levoče alebo aj tokajská vinohradnícka oblasť.
