Ak poznáš niekoho, kto prepadol hoaxom, možno už môžeš poľahky identifikovať aj jeho politické preferencie. Podľa prieskumu agentúry NMS Market Research až tretina obyvateľov Slovenska verí rôznym konšpiračným teóriám a dezinformáciám. SITA píše, že najčastejšie sa k nim prikláňajú voliči strán Republika a Smer.
Agentúra v prieskume zahrnula osem alternatívnych teórií, ktoré rezonovali v slovenskej spoločnosti aj vo svete. Zistenia ukázali, že pätina obyvateľov verí dvom až trom konšpiráciám, 11 % označilo za pravdivé štyri až päť teórií a 7 % je presvedčených až o šiestich alebo viacerých. Zvyšných 63 % obyvateľov uverilo nanajvýš jednej teórii, prípadne žiadnej.
„Tieto výsledky nie sú len číslami. Vypovedajú o tom, komu ľudia dôverujú, kde hľadajú istotu a ako sa vyrovnávajú s dnešným komplikovaným svetom,“ uviedol analytik NMS a spoluautor prieskumu Michal Mislovič.
Chemtrails, 9/11 a západné médiá
Slovensko sa podľa viacerých medzinárodných štatistík radí medzi krajiny, ktoré sú najviac náchylné na hoaxy. Najčastejšie Slováci veria teórii o tzv. chemtrails, teda že kondenzačné pruhy lietadiel obsahujú chemické látky. Uverilo im až 28 % respondentov.
Viac než štvrtina obyvateľov si tiež myslí, že útoky z 11. septembra 2001 boli dielom americkej vlády. Na treťom mieste skončila teória, že vojna na Ukrajine je iba „divadlom“ západných médií – verí jej 23 % Slovákov. Podobná časť populácie verí aj tvrdeniu, že Židia ovládajú svet.
Aspoňže neveríme v plochú Zem
Menej než pätina respondentov súhlasila s tvrdeniami, že pristátie na Mesiaci bolo fingované, klimatická kríza je výmysel politikov či vedcov alebo že očkovanie slúži na čipovanie obyvateľstva. Najväčšiu odolnosť prejavili Slováci voči teórii o plochej Zemi – verí jej iba 6 % ľudí.
Prieskum sa uskutočnil online od 2. do 7. júla na vzorke 1 009 respondentov starších ako 18 rokov. Výber vzorky bol nastavený tak, aby bol reprezentatívny pre online populáciu Slovenska.
Rodové a generačné rozdiely
Výsledky poukazujú aj na rodové a generačné rozdiely. Muži sú výrazne náchylnejší veriť hoaxom než ženy. Ženy namiesto súhlasu s konšpiráciami častejšie volia vyhýbavé odpovede typu „neviem“. Generačne sa konšpiračným teóriám najčastejšie prikláňa Generácia Z a ľudia vo veku 45 až 60 rokov – Generácia X.
„Paradoxne, práve mladí, ktorí vyrastali s digitálnymi technológiami, sú na dezinformácie náchylnejší než najstaršia generácia Baby Boomers. Svoju rolu zohrávajú sociálne siete, kde algoritmy vytvárajú informačné bubliny, a aj fakt, že mladí vnímajú správy cez TikTok či Instagram skôr ako zábavu. Dôverujú influencerom či rovesníkom, no overovanie faktov zanedbávajú,“ vysvetlil Mislovič.
Hoaxy môže poraziť vzdelanie
Dôležitým faktorom je samozrejme aj vzdelanie – ľudia s vyšším stupňom vzdelania sú voči hoaxom odolnejší. Rozdiely sa ukázali aj medzi mestom a vidiekom: obyvatelia malých dedín majú väčšiu tendenciu veriť dezinformáciám, zatiaľ čo vo veľkých mestách nad 100-tisíc obyvateľov prevláda odmietavý postoj k nim.
Konšpiračné teórie sa navyše prenášajú aj do politiky. Výrazne náchylní sú voliči hnutia Republika – len približne tretina z nich odoláva hoaxom, zvyšní ich považujú za pravdu. Podobná situácia sa odohráva u voličov strany Smer, kde šesť z desiatich respondentov uviedlo, že konšpiračným naratívom dôveruje. Nadpriemerná dôvera k dezinformáciám sa objavila aj u sympatizantov strán Aliancia – Szövetség a Sme rodina.
