Slovensko aktuálne čelí dvom závažným ekonomickým problémom – kritickému stavu verejných financií a masovému odchodu ľudí do predčasného dôchodku. Zatiaľ čo štát hľadá cesty na konsolidáciu rozpočtu vrátane kontroverzných návrhov na zrušenie trinástych dôchodkov, tisíce Slovákov si radšej volia predčasný odchod z pracovného trhu.
Verejné financie v kríze, hrozia radikálne škrty
Ako informuje portál Techbyte, Slovensko sa podľa aktuálnych údajov radí medzi krajiny s najvyššími rozpočtovými deficitmi a najrýchlejšie rastúcim verejným dlhom v Európe. Ekonomické ukazovatele sú alarmujúce – rast ekonomiky je len 1,3 percenta, zatiaľ čo inflácia dosahuje až 3,7 percenta.
Analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu označujú súčasný ekonomický stav za „šialenú kombináciu“, ktorá si vyžiada nepopulárne opatrenia. Medzi ich konkrétnymi návrhmi na zlepšenie situácie figuruje zrušenie štyroch štátnych sviatkov, ktoré zvyčajne pripadajú na pracovné dni, zníženie trinástych dôchodkov o polovicu alebo ich úplné zrušenie a zavedenie limitov na výsluhové dôchodky.
Paradox predčasných dôchodkov v čase krízy
Napriek ekonomickým problémom a hroziacemu zrušeniu trinástych dôchodkov alebo ich výraznému zníženiu, záujem o predčasný odchod do dôchodku dramaticky rastie. Ako uvádza portál iStream, len počas prvých dvoch mesiacov roka 2025 bolo priznaných vyše 8 000 predčasných dôchodkov, čo predstavuje štvornásobný nárast oproti roku 2022.
Za týmto trendom stojí jednoduchá matematika – priemerný predčasný dôchodok vo výške 770 eur plus 50 eur z trinásteho dôchodku (pri prerátaní celkovej sumy na 12 častí) predstavuje čistý príjem 820 eur mesačne. Pre mnohých je táto suma porovnateľná s čistou mzdou, ale bez nutnosti pracovať.
Napriek sprísneniu podmienok v máji 2024, keď štát zaviedol jednotnú penalizáciu 0,5 % za každý mesiac pred bežným dôchodkovým vekom, sa predčasný dôchodok mnohým stále oplatí viac než zotrvanie v zamestnaní.
Ekonomické dôsledky a návrhy riešení
Odborníci varujú, že súčasný stav je dlhodobo neudržateľný. Štát prichádza o príjmy z daní a odvodov, zatiaľ čo výdavky na dôchodky prudko rastú. Za posledný rok pribudlo až 40 000 nových dôchodcov.
Analytici navrhujú radikálnejšie riešenia vrátane paušálneho zníženia predčasných dôchodkov o 10 %, dodatočného zníženia o 1 % za každý mesiac predčasnosti a zrušenia nároku na 13. dôchodok pre predčasných dôchodcov. Takéto opatrenia by mohli štátu ušetriť až pol miliardy eur ročne.
Súčasná situácia vytvára paradox – štát zvažuje zrušenie trinástych dôchodkov a štátnych sviatkov kvôli šetreniu, no zároveň musí vyplácať stále viac štedrých predčasných dôchodkov, čím sa finančná záťaž na verejné financie ďalej prehlbuje. Odborníci odhadujú, že v roku 2025 je štát o ďalších 500 miliónov eur chudobnejší než v predchádzajúcom roku.
