To, že životné prostredie v poslednom období prechádza veľkými zmenami, sme si všimli všetci. Na viacerých miestach sveta dochádza k výbuchom sopiek, Slovensko zas čelí zemetraseniam, z ktorých jedno zasiahlo východ pomerne nedávno. A na to v dnešných časoch vôbec nie sme zvyknutí. Čo sa to so Slovenskom deje? Hrozí, že sa sopky na našom území, napríklad Vihorlat, prebudia k životu?
Pred niekoľkými dňami zasiahlo východ Slovenska zemetrasenie s magnitúdou 2,7. Epicentrum tohto otrasu bolo v obci Jankovce, ktorá patrí do okresu Humenné. Ako pre TASR potvrdil vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Kristián Csicsay, išlo o dotrasy minuloročného októbrového zemetrasenia.
Spomínané októbrové zemetrasenie (4,9 až 5,1 lokálnej magnitúdy) s epicentrom v obci Ďapalovce (okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj) vyvolalo u obyvateľov okolia Domaše, ale aj vzdialenejších lokalít okolo Zemplínskej Šíravy a Vihorlatského pralesa obavy a najmä otázky o ich bezpečnosti. Títo ľudia totiž žijú v blízkosti dvoch sopečných pohorí – Vihorlat a Slanské vrchy.
Sopky na Slovensku
Sopečná aktivita na Slovensku bola pred miliónmi rokov pomerne výrazná, preto sa na našom území zachovalo viacero jej pozostatkov. Ako uvádza vedecký portál Quark.sk, najsilnejšia sopečná činnosť na Slovensku sa začala pred asi 16 miliónmi rokov. Dnes už nie je možné povedať presné číslo sopiek, ktoré na našom území máme.
Najviac pozostatkových vulkanických oblastí sa nachádza na strednom a južnom Slovensku, v okolí Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice. Najznámejšou a najzachovalejšou vyhasnutou sopkou tejto oblasti je vulkán Poľana.
Ide o najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. V rámci pohoria Poľana sa nachádza sopka s priemerom krátera 6 km a obvodom skoro 20 km. Sopka Poľana patrí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe, píšu Dobré noviny.
Druhú lokalitu bohatú na pozostatky pradávnej sopečnej činnosti predstavuje východné Slovensko. Na rozdiel od prvej spomínanej lokality, sopky na východe Slovenska nie sú skryté pod povrchom zeme, ale hrdo sa týčia k nebu – sú súčasťou Slanských vrchov a pohoria Vihorlat. A práve o Vihorlate bude dnes reč.
Pôvod názvu možno hľadať u Slovanov a v reči ľudu pôvodne obývajúceho túto východoslovenskú lokalitu. Názov Vihorlat sa odvodzuje od slova vyhorľať, ktoré sa zvykne vysvetľovať vo význame vyhoreniská resp. vypáleniská, teda viac vypálených miest na jednej ploche.
Sopka Vihorlat
Sopečný vrch Vihorlat je súčasťou Vihorlatských vrchov. Predstavuje najvyšší bod tohto pohoria so svojou výškou 1 075,5 m n. m. Z diaľky je dobre viditeľný a relatívne ľahko rozoznateľný vďaka svojmu charakteristickému vrcholu, ktorý niektorí definujú ako zrezaný.
Zo samotného vrcholu v prípade priaznivých poveternostných podmienok možno dovidieť až na vrcholky slovenských veľhôr – Nízke a Vysoké Tatry. Vyhasnutá sopka Vihorlat tvorí súčasť chráneného územia Vihorlatský prales, ktoré je od roku 2007 súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Vrchol sopky zároveň patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat vyhlásenej v roku 1973. Vrcholové časti pohoria tvorí Národná prírodná rezervácia Vihorlat vyhlásená v roku 1986. Platí tu najvyšší 5. stupeň ochrany.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
