Nie viac ako 24 hodín
Vrch Vihorlat je súčasťou vojenského obvodu Valaškovce patriaceho pod správu Vojenských lesov SR. Na samotný vrchol Vihorlatu nevedie oficiálny turistický chodník. Oficiálna turistická trasa končí na lúke označenej ako Poľana pod Vihorlatom. Vo vojenskom obvode, ktorého súčasťou je aj sopka Vihorlat, sa ako návštevník nesmieš zdržať viac ako 24 hodín.
„V súčasnosti je vstup do VVO Valaškovce zverejňovaný prostredníctvom ‚Plánu využitia územia Vojenského obvodu Valaškovce za jednotlivý mesiac‘ na výveskách obecných úradov. V uvedených termínoch a časoch je vstup na územia vojenského obvodov alebo ich častí DOČASNE ZAKÁZANÝ,“ informovalo CHKO Vihorlat.
Spôsobil zemetrasenie na východe Vihorlat?
Vihorlat je najvýchodnejšou sopkou na Slovensku, ako upozorňuje vulkanológ Ústavu vied o Zemi SAV Jaroslav Lexa, zďaleka nie však jedinou v rámci Vihorlatských vrchov. Keď sa vrátime k podstate veci, základnou otázkou je práve aktivita sopky Vihorlat. Ako uvádzajú viaceré zdroje, podobne ako všetky sopečné pohoria na Slovensku, aj Vihorlat patrí medzi vyhasnuté sopky.
Obyvatelia východného Slovenska si však v súvislosti s nedávnymi zemetraseniami kladú otázku, či je Vihorlat aj naďalej taký bezpečný, ako sa o ňom hovorí. Vplyvom strachu a paniky sa totiž začali šíriť správy, že pôvodom zemetrasenia je práve prebúdzajúca sa aktivita sopky Vihorlat.
Na pravdepodobnosť prebudenia sa sopky Vihorlat k životu a na súvislosť nedávnych zemetrasení s aktivitou tejto vyhasnutej sopky sme sa opýtali aj odborníkov – vulkanológa z Ústavu vied o Zemi SAV Jaroslava Lexu a Kristiána Csicsaya, vedúceho oddelenia seizmológie na Ústave vied o Zemi na SAV.
Do akej miery súviselo nedávne zemetrasenie na východe Slovenska so sopečnou činnosťou Vihorlatu? Odpovedá seizmológ Kristián Csicsay
Tým, že na Slovensku máme vyhasnuté vulkány/sopky, tak túto ľudskú teóriu/mestskú legendu môžeme vylúčiť. Seizmická zóna širšej oblasti Vihorlatu je pomerne veľká oblasť a môžeme to rozdeliť na dve hlavné zóny.
Prvou je samotný Vihorlat a druhou je južná časť horného Zemplína (okolie Domaše). Zemetrasenia v blízkosti Vihorlatu súvisia na jednej strane s relaxáciou sedimentárnej výplne na upätí svahov Vihorlatských vrchov a na druhej s násunom mikrodosky ALCAPA (niektorí ju nazývajú karpatským blokom) na európsku platformu. Naposledy sme tu mali na naše pomery stredne silné zemetrasenie 24. apríla 2020 s lokálnou magnitúdou 3,4, ktoré spôsobilo aj malé škody.
Zemetrasenia z južnej časti horného Zemplína súvisia na jednej strane s už vyššie spomenutým násunom tektonických blokov a na druhej strane so zlomovými systémami, ktoré sa nachádzajú vo flyšovom pásme v tejto oblasti. Minuloročné zemetrasenie s lokálnou magnitúdou 4,9 vypuklo práve vo flyšovom pásme.
Prebudí sa niekedy Vihorlat opäť k životu?
Ako sa dá dočítať, existujú tri základne štádiá života sopky – aktívne, neaktívne (majú potenciál vybuchnúť) a vyhasnuté (nemajú potenciál vybuchnúť). Pre naše šťastie, všetky sopky, ktoré sa nachádzajú na Slovensku, sa radia do kategórie vyhasnuté.
Niektoré dostupné zdroje uvádzajú, že to, či vyhasnuté sopky ešte niekedy vybuchnú, možno odhadovať len teoreticky. Nedá sa totiž oprieť o žiadne stopercentne platné údaje mapujúce históriu sopečnej činnosti resp. nečinnosti na Zemi.
Vedci však tvrdia, že ak by aj k obnoveniu sopečnej činnosti sopiek na Slovensku došlo, stane sa tak o tisícky či milióny rokov, takže nateraz takýto stav vylučujú.
Vulkanológ Jaroslav Lexa má na otázku o potenciálnom prebudení sa sopky Vihorlat jednoznačnú odpoveď – nie. Podľa jeho slov sa ani žiadna iná zo sopiek na Slovensku k životu neprebudí, a to ani vplyvom zmeny klímy, keďže „klimatické zmeny sopky neovplyvňujú, skôr je to naopak“.
K špekulácii o tom, že či by nedávne zemetrasenia na východe Slovenska mohli nejakým spôsobom súvisieť s aktivitou Vihorlatu a blízkych sopiek, tiež odpovedal záporne a vysvetlil, že sopky Vihorlatu boli aktívne v období pred 12 – 10 mil. rokov.
Človek ale nikdy nevie, možné je totiž čokoľvek.
