Slovenský herec Juraj Loj prehovoril o boji s depresiou, ktorá ho priviedla až k temným myšlienkam. Počas rozhovoru v relácii Backstage Mareka Vagoviča priznal, že mal chvíle, keď mal sklony k samovražde, a opísal, čo ho viedlo k takýmto pocitom. Loj hovorí o ťažkostiach, ktoré prežíval, a o tom, ako sa postupne vysporiadal s najtemnejšími obdobiami svojho života.
Herec si získal širokú popularitu najmä vďaka úlohe Martina Roznera v obľúbenom seriáli Búrlivé víno. Rýchlo sa etabloval ako výrazná tvár, ktorú diváci mohli pravidelne vídať na obrazovkách. Okrem televízie sa Loj objavil aj na filmovom plátne v rôznych úspešných projektoch, ako sú Trhlina, Šarlatán, Vojna policajtov či v pokračovaní filmu o mafiánskom bossovi, ktorý aktuálne láme rekordy – Černák, píše Pluska.
Jeho skutočnou vášňou však bolo vždy divadlo. Ako nedávno priznal v spomínanej relácii, práve divadelný svet, ktorý ho napĺňal a inšpiroval, sa mu pred niekoľkými rokmi stal aj najväčšou životnou výzvou.
Moderátor na začiatok načrtol, že herec zažíva veľký pracovný nápor a je dosť možné, že v takejto situácii človek vyhorí. Loj priznal, že sa mu to už stalo. „Stalo sa mi to v divadle, že som padol na dosť hlboké dno, z ktorého som sa dostával pomerne dlho. Nejakých šesť rokov. Musel som vyhľadať odbornú pomoc,“ priznal sa herec.
Depresia a samovražedné sklony
![](https://emefka.sk/app/uploads/2025/02/Dizajn-bez-nazvu-2025-02-13T102541.334-1024x683.png?x17175)
Následne opísal, že mnohí ľudia si nevedia predstaviť, aký náročný je ich harmonogram. Skoré vstávanie, skúšky v divadle, v televízii a večer divadelné predstavenie. Loj tiež vysvetlil ako sa uňho prejavovalo vyhorenie. „Dostal som dosť silné depresie. Pamätám si, že keď som hral ťažkú postavu, keď sme hrali Koniec hry od Mitanu a ja som hral postavu Plachého. Veľa ľudí ho prirovnáva ako alter ego pána Mitanu v ťažkej fáze alkoholizmu a vtedy som nemal ďaleko od pohárika.“
„Tie svety sa mi nejako spojili a pamätám si, že vtedy to Roman Polák režíroval a za celé skúšobné obdobie mi nedal ani jedinú pripomienku. Pamätám si, že to bola taká hmla. Prišiel som na skúšku, povedal som texty, odohral som, čo som mal a ľudia, ktorí videli to predstavenie a nevedeli, čo povedať, lebo ani nemali čo. Prežíval som zvláštnu vnútornú pravdu,“ vysvetlil herec.
Musel si pripomínať, kto naozaj je. Všetko, čo išiel robiť, si hovoril nahlas, aby odpútal myseľ od temných myšlienok. Priznal, že v tom období uňho prespávali aj kamaráti, pretože mal zvláštne samovražedné sklony. Opísal tiež moment, keď sedel doma na gauči úplne bez duše a ako keby mu nejaký hlások našepkal, že choď liezť. Tak zobral počítač a našiel najbližšie lezecké centrum a odvtedy tam chodí pravidelne. Priznal sa, že šport mu v podstate zachránil život.