Slovenská hokejová reprezentácia nenadviazala na historický úspech z Pekingu a Zimné olympijské hry 2026 opustila bez cenného kovu. V sobotnom súboji o bronz v Miláne podľahli naši hokejisti výberu Fínska vysoko 1:6. Napriek bojovnému výkonu v prostrednej časti hry sa zopakoval scenár z Vancouveru 2010, kde nás o medaily pripravil rovnaký súper. Slovensko tak v celkovom zúčtovaní obsadilo nepopulárne štvrté miesto a prvýkrát od roku 2002 zostáva bez cenného kovu z olympiády.
Práve táto „zemiaková“ medaila však v hokejovej komunite vyvoláva zmiešané pocity – kým herný prejav pod trénerským vedením Országha naznačil moderný a dravý trend, výsledková tabuľa neúprosne pripomenula slovenskú Achillovu pätu v podobe nízkej efektivity v kľúčových momentoch. Ako upozornil web Zomri, k téme na konci zápasu prehovoril aj obranca New Jersey Devils Šimon Nemec.
Ako prebiehal osudový zápas?
Samotný priebeh zápasu bol prehliadkou fínskej efektivity a slovenského trávenia v koncovke. Hoci v prvej tretine otvoril skóre pohotový Aho a neskôr Haula zvýšil na 2:0, iskru nádeje vykresal v závere druhého dejstva Tomáš Tatar, ktorý po fínskom zaváhaní znížil bekhendovým blafákom. Országhova družina v týchto momentoch diktovala tempo, no recept na pozorného Sarosa hľadala márne.
Zlom priniesla tretia tretina, v ktorej „Suomi“ definitívne rozobrali slovenskú defenzívu. Po presilovkovom zásahu Hintza a individuálnom prieniku Kakka sa slovenská hra vabank zosypala. Dva góly do prázdnej bránky v samotnom závere už len kozmeticky upravili výsledok na krutých 1:6, čo absolútne neodzrkadľovalo vyrovnaný medziherný stav z polovice stretnutia.
Atmosféra v tíme nabrala temnejšiu povahu a hráčom sa v očiach ligotali slzy. Síce Slovensko znova zjednotili v nadšenom fandení a obdive ich výkonov, nedokázali to zúročiť a premeniť na medaily. Fínsko sa jednoducho od nášho prvého stretnutia drasticky zlepšilo.
Šimon Nemec prehovoril
Dvadsaťdvaročný talent, ktorý spolu s Jurajom Slafkovským kedysi prepísal históriu draftu, sa zamyslel nad širším významom ich snaženia. Na otázku, či vnímal energiu od fanúšikov, odpovedal úprimne a s dávkou spoločenského presahu.
„Tak, samozrejme. Myslím si, že naša krajina sa nenachádza v dobrých časoch, takže som rád, že aspoň tak hokejovo sme im mohli spraviť radosť. Bohužiaľ, tá medaila bola na dosah, ale nevyšlo to,“ vyhlásil Nemec pre českú televíziu.
Slovenský hokej tak uzatvára ďalšiu olympijskú kapitolu s trpkou príchuťou. Napriek generačnej obmene a faktu, že jadro tímu tvoria mladí lídri zo zámoria, zostal posledný krok na vrchol nedokončený. Miláno 2026 tak ostane v pamäti ako turnaj nevyužitých príležitostí a potvrdenie fínskej hokejovej moderny, ktorá nám v rozhodujúcich bitkách o cenné kovy dlhodobo nesedí.
