V roku 2025 zažili hlavní svetoví producenti mlieka výrazný nárast produkcie, čo vytvorilo optimálne podmienky pre rozvoj mliekarenského sektora. Tento rast podporila kombinácia faktorov. Patrí medzi ne napríklad zníženie obmeny stád, menší tepelný stres u kráv, efektívnejšie krmivá a modernizácia chovných systémov, ktorá umožnila farmárom zvýšiť produktivitu a optimalizovať prevádzku fariem. Ako to už v posledných rokoch býva – podľa webu Dnes24 má však Slovensko problém.
Dôležitým stimulom pre producentov je aj dobré speňaženie mlieka. Priemerná cena surového mlieka v minulom roku vzrástla o 9 %, čo farmárom poskytlo dodatočnú motiváciu na zlepšenie produkcie a efektívnejšie hospodárenie. Slovenský mliekarenský zväz upozornil, že tieto priaznivé podmienky sú vhodnou príležitosťou na rast mliečnej výroby, hoci niektoré problémy sektora pretrvávajú a prekážajú efektívnej konkurencii.
V čom má Slovensko znova problém?
Na svetovom trhu stále prevláda prebytok mlieka, ktorý tlačí ceny surového mlieka smerom nadol. Slovenskí mliekari upozorňujú, že pokles cien mliečnych výrobkov na domácom trhu nie je možný. „Slovenský mliečny sektor je investične podvyživený a čelí zvýšeným nákladom, poplatkom, odvodom a daniam. To zvyšuje finančnú záťaž výrobcov a znižuje ich konkurencieschopnosť nielen na domácom, ale aj na európskom trhu,“ vysvetlila generálna sekretárka zväzu Zuzana Nouzovská.
Podľa Nouzovskej môžu slovenskí producenti garantovať aspoň to, že ceny mliečnych výrobkov sa nebudú zvyšovať, čo je pre spotrebiteľov pozitívna správa. Na druhej strane však neexistuje priestor na ich zníženie, a to ani napriek lacnejšiemu mlieku na globálnom trhu. Tento paradox vzniká kombináciou vysokých vstupných nákladov, nízkej investičnej kapacity a regulácií, ktoré obmedzujú flexibilitu domácich producentov.
Mlieko v problémoch
Zväz zároveň upozorňuje na zásadnú krízu konkurencieschopnosti v potravinárskom sektore, ktorá vznikla najmä v dôsledku konsolidácie trhu a rastúcich nákladov. Podľa odborníkov môže táto situácia ohroziť finančné príjmy rodín pracujúcich v mliekarenskom a širšom potravinárskom odvetví, znížiť ich odolnosť voči ekonomickým výkyvom a spomaliť modernizáciu výrobných procesov.
Dôsledky tejto krízy sa prejavujú aj na spotrebiteľoch. Znížená kúpyschopnosť obyvateľstva vedie k šetreniu a znižovaniu spotreby potravín, čo vytvára domino efekt naprieč celou produkčnou vertikálou – od farmárov cez spracovateľov až po maloobchod. Dlhodobé šetrenie domácností môže tiež ohroziť domáci odbyt mliečnych výrobkov a spomaliť investície do modernizácie mliekarní.
Tento trend predstavuje riziko aj pre potravinovú sebestačnosť Slovenska. Tá je kľúčová pre stabilitu krajiny v prípade výkyvov na medzinárodnom trhu. Menej stabilný domáci sektor znamená väčšiu závislosť na dovoze a zahraničných cenách, čo môže zvýšiť zraniteľnosť Slovenska voči externým šokom.
Na hranici rozpadu
Podľa Nouzovskej je preto kľúčové, aby vláda a odborné organizácie poskytli cielenú podporu mliekarom. Od investícií do modernizácie výroby, cez daňové úľavy a dotácie, až po stimulovanie odbytových možností na domácich aj zahraničných trhoch. Takéto opatrenia by mohli zlepšiť konkurencieschopnosť, posilniť stabilitu trhu a podporiť dlhodobý rast sektora.
Slovenskí mliekari zároveň vyzývajú spotrebiteľov, aby pochopili, že aj keď ceny mliečnych výrobkov na Slovensku neklesnú, zachovanie stability a kvality domácich produktov je prioritou. Ich cieľom je, aby sektor prežil, rástol a zabezpečil bezpečné a dostupné potraviny pre domácnosti, podporil zamestnanosť a posilnil ekonomiku, a to aj v náročnom medzinárodnom prostredí.






















