Čo si predstavíš, keď sa povie pole dance? Väčšine Slovákov sa v hlave okamžite zobrazí predstava žien tancujúcich okolo tyče niekde v bare. O to viac ťa asi teraz prekvapíme – pole dance je oficiálne certifikovaný šport, ktorému sa na profesionálnej úrovni nevenujú iba ženy, ale aj muži. A jedným z nich je Slavomír Michňák.

Pole dance šport v pravom zmysle slova, šport náročný, no vhodný pre každého, vyžaduje si silu, trpezlivosť a odhodlanie. A toto je príbeh Slavomíra Michňáka, slovenského pole dancera, a jeho manželky o predsudkoch, drine a láske k tomuto športu.

Opýtame sa priamo, aká je súvislosť medzi tancom okolo tyče (striptízom) a pole dance? Ako vnímate rozdiel medzi športovým pole dance a pole dance, ktorý sa často spája s nočnými klubmi?

Spoločné majú akurát tyč, inak sú to dve úplne odlišné veci, ktoré si ja vôbec nespájam. Tyč je skrátka len športové náradie. My s manželkou Miškou si, myslím, žijeme v komunite, kde to všetci berú podobne, a ten dojem niečoho erotického sa absolútne vytráca.

Ja som bol dlhoročný reprezentant v športovej gymnastike, čo mi príde, ako hovorí aj slogan Slovenskej gymnastickej federácie, ako „Šport pre všetky športy“. A pole dance vidím úplne rovnako. V gymnastike to boli náradia ako prostné, kôň, kruhy a podobne, no a tu je to tyč. Takisto sa na nej cvičia jednoduchšie či zložitejšie prvky, ktoré majú svoju techniku a kladú nároky aj na estetické prevedenie. Plus do toho ešte patrí tanečná zložka, samozrejme.

Ako ste sa vy dostali k pole dance? Bolo to niečo, čo ste vždy chceli skúsiť, alebo to prišlo náhodou?

Práve cez moju manželku. Miška začala ku mne chodiť na gymnastické tréningy práve kvôli zlepšeniu sa v pole dance. Ako sme sa spoznávali, spoznával som aj pole dance. Prišli prvé skúšania trikov a, ani neviem ako, prvá súťaž, druhá, tretia, vystúpenia a napokon naše vlastné gymnasticko-pole danceové štúdio All in gym v Bratislave. Niežeby som to teda vyslovene chcel skúsiť, ale pomaličky som si k tomu prirodzene nachádzal cestu.

Aké to je byť mužom v športe, ktorý je často vnímaný ako ženský? Ako reagujú ľudia, keď im poviete, že ste pole dancer? S akými predsudkami sa stretávate?

Chlapcov je v tomto športe stále oveľa menej, ale nie je to vo svete nič nezvyčajné a ani nemám pocit zvláštnosti či ojedinelosti, nikto z tejto komunity mi nikdy nedal najavo taký pocit. Čo sa týka cudzích ľudí, zvyčajne je tam cítiť akýsi údiv, no vzápätí povedia, že to musí byť naozaj ťažké na ruky a podobne.

Raz sa nás jeden pán pýtal, či k nám chodia cvičiť striptérky, načo som mu povedal, že práve také u nás dlho nevydržia, pretože to je naozaj ťažký šport a nie len krútenie sa okolo tyče. (smiech)

Na sociálnych sieťach nám zo dvakrát, čo si pamätám, nechali ľudia komenty podobného typu. Raz, keď sme dali video, kde som trénoval deti, tak niekto napísal, že „Fuj!“, druhýkrát niečo v tom zmysle, že striptérky už majú kde trénovať. Ale to sú aj zvyčajne takí ľudia, ktorí zrejme nerozumejú veľa veciam v živote. (smiech) Ja myslím, že toto sú aj jediné predsudky, s ktorými sa naozaj len veľmi výnimočne stretneme.

Opíšte nám vašu cestu pole danceom. Ako sa z muža gymnastu stane pole dancer?

Ja som mal veľmi dobrú štartovaciu pozíciu na mojej pole dance ceste. Na základnej škole som chodil prvé 3 roky do hudobnej triedy, čiže hudobnému sluchu som sa priučil. Odmalička robím gymnastiku, čiže sila, flexibilita, technika, orientácia v priestore mi problém nerobí. Z tohto pohľadu mám až na chýbajúce tanečné zručnosti a dostatočnú kreativitu asi všetko. No čo som musel prekonať a zvyknúť si, je tá strašná bolesť a štípanie. (smiech)