Vesmír skrýva plno tajomstiev, a preto ľudí uchvacuje a zaujíma už odnepamäti. Mnohí z nás sa v noci pozrú na nočnú oblohu a v hlave im víri mnoho otázok: Je tam niekde koniec? Sme sami?
Slovenka Ľuboslava Kubasková vystupuje na sociálnych platformách pod menom Kvantová bublina, kde vzdeláva ľudí o vesmíre. Robí to vo forme krátkych zaujímavých náučných videí a získala si už 31-tisíc sledovateľov na Instagrame.
V rozhovore s ňou sa dozvieš, kedy sa zrodila jej láska pre vesmír, čo ju na ňom najviac fascinuje, ale aj to, akú odozvu dostáva od ľudí na sociálnych sieťach.
Ako ti v hlave skrsol nápad, že ideš tvoriť náučné videá o vesmíre?
Dalo by sa povedať, že som sa k tomu dostala ako slepé kura k zrnu – čiže úplne náhodou. Keď mi stroskotal vzťah, potrebovala som nejak zamestnať svoju hlavu, a tak som veľa času trávila práve v planetáriu alebo hvezdárni. Pamätám si, že v planetáriu som ako prvý videla 3D film Voyager a bola som z neho taká nadšená, že som si povedala: „Wow, niečo podobné chcem robiť aj ja.“
Aby som to uviedla na správnu mieru – film bol s veľmi prepracovaným vizuálom a pre laickú verejnosť. Bol to zážitok. Vtedy som si uvedomila, že na Slovensku a v Česku nepoznám nikoho, kto by sa na sociálnych sieťach takto venoval vesmírnej tematike, a preto som si jedného dňa sadla k počítaču a začala písať text k epizódam, ktoré aktuálne vydávam na Youtube. Vôbec som však nemala v pláne spúšťať iné platformy a epizód malo byť pôvodne desať. Takže to mal byť maličký projekt, z ktorého sa stalo niečo veľké.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
Si laik, čo sa týka astronómie, alebo si to študovala/študuješ?
Áno, som laik, astronómia je moje hobby už odmalička. Na vysokej škole som študovala medicínsko-fyzikálny odbor, čo je v tomto smere určite výhoda, pretože nie je pre mňa ťažké pochopiť akýkoľvek fyzikálny či matematický text.
Profesne sa venujem radiačnej onkológii v Prahe na jednom veľmi špecializovanom pracovisku, keďže som celý život mala vzťah nielen k astronómii, ale aj k medicíne, a tak som sa rozhodla ísť touto cestou. Keďže nie som vyštudovaný astronóm, spolupracujem s astrofyzikom Ing. Mgr. Jakubom Juryškom PhD., ktorý mal na starosti korektúru všetkých textov.
Kedy ťa chytila astronómia a stvorila sa tvoja láska k vesmírnej tematike? Už v detstve si pozorovala oblohu a čítala encyklopédie?
Fíha, no myslím si, že som k tomu inklinovala už naozaj odmalička. Vyrastala som v malej dedinke pri Revúcej, a keďže v okolí nie je žiadne veľké miesto, je tam malé svetelné znečistenie, takže sa mi pohľad na tmavú nočnú oblohu naskytoval už od detstva. V tej dobe sme ešte nemali doma počítač ani internet, takže som si musela vystačiť s materiálmi z knižnice.
A keď rodičia kúpili prvý počítač, ktorý mal dokonca pripojenie na internet, často som si hľadala nejaké vesmírne obrázky a čítala o kadejakých vesmírnych javoch. Vtedy moja detská myseľ nechápala, ako niečo také môže existovať. Myslím si, že dnešná doba je skvelá práve v tom, že máme vďaka internetovému pripojeniu všetky informácie ľahko dostupné a ešte k tomu väčšinou zadarmo.
To znamená, že vzdelávať sa v akomkoľvek odbore môže úplne každý. Za pár minút si môžeme nájsť odpovede na otázky, ktoré kedysi ľudia hľadali v knihách celé hodiny. Môžeme sa ľahko učiť jazyky alebo jednoducho odovzdávať naše znalosti a vedomosti ďalším ľuďom. Je len na nás, ako využijeme tieto možnosti.
Ako môže z ničoho vzniknúť niečo?
Čo ťa najviac fascinuje na vesmíre? Ktorá téma ti je najbližšia?
Najbližšia mi je určite fyzikálna kozmológia. Je to vlastne odbor, ktorý sa zaoberá vznikom a konečným osudom vesmíru. Vieme, že na začiatku bol Veľký tresk – bola to náhla počiatočná expanzia, pri ktorej sa vesmír nafúkol do obrovských rozmerov. V tej dobe bol veľmi horúci a nepriehľadný. Dnes je úplne iný, aký bol na začiatku – to znamená, že aj za stovky a stovky miliárd rokov bude úplne iný ako dnes.
Vesmír sa rozpína a chladne – takže kedysi dávno bol oveľa menší a horúci. Máme o tom, koniec koncov, mnoho dôkazov – napríklad mikrovlnné pozadie. Lenže, ako môže z ničoho vzniknúť niečo? A existuje vôbec nič? Bol náš vesmír len kvantovou fluktuáciou iného vesmíru? Proste nevieme. Nie sme zatiaľ dostatočne technicky vyspelí na to, aby sme sa dozvedeli, ako to naozaj bolo. Môžeme len teoretizovať.
Ako zvyknem hovoriť – vesmír je ako skladačka s nekonečným počtom dielikov. A to ma na tom fascinuje asi najviac. Samozrejme, je toho mnoho – veľmi zaujímavý je pre mňa čas, ktorý všade plynie inak, a je úplne nepredstaviteľné, že niekedy vôbec neexistoval alebo respektíve fungoval inak ako dnes.
Akú odozvu si dostávala od sledovateľov na začiatku a akú dostávaš teraz? Zmenila sa? Prichádzajú ti aj nejaké hejty?
Musím povedať, že odozva na všetky moje videá je veľmi príjemná. Mnoho ľudí mi píše, že som ich inšpirovala sa zaujímať o astronómiu, o ktorú sa predtým vôbec nezaujímali. Je to super pocit mať takú podporu. Čo sa týka negatívnych komentárov, tie má asi každý tvorca. Keď som dostala svoj prvý hejt, dosť ma to vzalo a zaoberala som sa tým vo svojej hlave asi týždeň.
Ja som celkovo taký citlivý človek, takže som musela dosť zapracovať na tom, aby som sa od toho odosobnila.
Často ma ľudia označujú za klamárku, ktorá popiera kresťanstvo – pritom sama som veriaca. Podľa mňa v spoločnosti sa šíri taký mýtus, že ak je človek vedecky založený, nemôže byť veriaci, a naopak. Pritom to vôbec nie je pravda. Akurát je rozdiel byť slepo veriaci a popierať všetky biologické, chemické a fyzikálne procesy. Často mi píšu aj „plochozemci“, ale to je pre mňa úsmevné. Neviem, či je to hejt, ale najčastejšie mi ľudia píšu, že som AI – bez komentára. (smiech)
Kto je tvojím idolom vo vede všeobecne? Koho prácu obdivuješ?
Určite Hubble, ktorý zaznamenal červený posun galaxií. Vysvetlím – svetlo je pre nás najlepší zdroj informácií. Keď zachytíme svetelné spektrum z nejakého objektu, dokážeme ho rozložiť na jednotlivé farby a vyčítať mnoho vecí. Dokonca vieme podľa vlnovej dĺžky určiť, či sa objekt pohybuje smerom k nám, alebo sa od nás vzďaľuje.
Hubble pozoroval vzdialené galaxie a zistil, že sa ich svetlo posúva čoraz viac do červeného spektra – teda že sa od nás vzďaľujú. A tak zistil, že vesmír sa rozpína, čo je pre astrofyziku kriticky dôležitý koncept, ktorý otriasol celým svetom fyziky.
Literatúra o vesmíre
Aké máš plány so svojím projektom do budúcnosti? Čo od toho ešte očakávaš?
Ťažko povedať, čo bude. Plánujem dokončiť epizódy na Youtube, ktorých bude pravdepodobne 53. Tiež chcem nahrať epizódy na Spotify do audioformy. Nevýhoda je, že projekt mi berie všetok voľný čas a úspory, a tak sa sama zamýšľam nad tým, či po epizódach pokračovať, keďže sa chcem venovať aj sebe, rodine, priateľom a koníčkom.
Premýšľala som nad sériou dlhších dokumentov alebo o e-booku o pozorovaní nočnej oblohy a tiež som sa chcela pustiť do nejakého projektu pre menšie deti. Lenže ktovie, ako to naozaj bude, na niektoré veci by som potrebovala už tím ľudí, ktorý nemám, a tiež finančný rozpočet, ktorý tiež nemám. Čo však očakávam, je to, že moje videá zaujmú ďalších ľudí a dozvedia sa niečo nové, čo uchváti ich myseľ. To mi úplne stačí.
Aké sú tvoje top knihy/seriály/filmy s vesmírnou tematikou, ktoré by si odporučila ľuďom?
Seriály vôbec nepozerám, som v tomto trochu taký jednorožec. Film, samozrejme, Interstellar, ale to už videl snáď každý. Ja celkovo nevydržím dlho sedieť pred telkou, takže najlepšie sa orientujem v knižnej literatúre, ktorá je však veľmi subjektívna. Skvelú literatúru písal bezpochyby Hawking. Ak by som ale mala odporučiť tri knihy, ktoré nie sú úplne mainstream, boli by to tieto: Petr Kulhánek: Jak vznikal svět, J.Cham, D Whiteson: O čem víme prd a Michio Kaku: Hyperprostor.