Nočná mestská hromadná doprava vo „veľkomestách“ ponúka nejednu šancu na spoznanie pravej tváre danej krajiny. Hovoríme aj o ľuďoch cestujúcich z nočných záťahov v podnikoch, ale aj o podivných humanoidných elementoch, ktorých máme na Slovensku dosť. Rozhodli sme sa preto zozbierať niekoľko krátkych príbehov, ktoré sa stali v košickej či bratislavskej MHD.
Najlepšie, ako nám povedal jeden vodič košickej MHD menom Peter, je vyčkať do nejakej pol tretej počas sobotnej noci a človek si užije výjavy takého absurdného rázu, aký by nevymyslel ani Dante Alighieri. Zvieratá sa počas noci uchyľujú do úkrytov alebo mĺkvo putujú naprieč krajinou, aby neprilákali príliš veľa pozornosti. Ľudia však majú jedinečnú schopnosť doslova žiariť v tme vďaka svojim výrokom a pohybom vyvolaným enormným množstvom skonzumovaného alkoholu – alebo niečoho iného.
V tomto kratučkom zozname nájdeš výjavy takzvaných „nočných jazdcov“, ale aj prepravcov lahôdok, pustovníkov a rečníkov, ktorí diskutujú s temnými silami. Nocou otupený ľudský mozog jednoducho nemá žiadne hranice, to však neplatí pre vodičov.
Vodič MHD a jeho etická otázka
Ako nám sám Peter z Košíc povedal, vodič má na pleciach nielen samotné vozidlo, stará sa aj o život a pohodlie cestujúcich. Musí dávať pozor na premávku, na ostatných vodičov okolo neho a i keď si sem-tam zakývajú, veľakrát si musia dať nenápadne najavo, že práve oni majú vo vozni „toho cestujúceho“. Všetci pritom asi vieme, o akého cestujúceho ide.
Krik, nadávky, vyvádzanie, štrngot fliaš a nebodaj aj telesné tekutiny sú bežnou súčasťou nočných spojov. Pozrime sa teda na to, s čím musia naši drahí a neraz aj obscénne svojskí vodiči nočných spojov zápasiť. Začneme pomaličky a postupne sa budeme rozbiehať, akoby sme brázdili nočné ulice. Ulice, po ktorých sa motajú len zombie figúry opilcov.
Sladké ódy noci
Ak si videl apokalyptický zombie film Svetová vojna Z, určite si vieš predstaviť, ako sa správajú opilci a vulgárne správajúci sa občania, keď im autobus tesne ušiel pred nosom. Zažil to sám Peter, ktorý povedal: „Ich krik počujem aj za jazdy, ale oni v autobuse nie sú.“ Ak by mimozemšťania teda navštívili zem práve v nočných Košiciach, pravdepodobne by si mysleli, že sa nachádzajú v akomsi podivnom betónovom pralese plnom neochlpených opíc.
Ďalšou výraznou a veľmi hororovou vsuvkou nočného vodiča MHD je krik, ktorý sa ešte len blíži. Nadávky a výkriky, ktoré sú za rohom ulice. Blížia sa však. Pravdepodobne svoj spoj nestihnú. Vodič sa tak musí pripraviť na moment, keď ich uzrie v spätnom zrkadielku. Moment, keď zažije divadlo agresívnych výrazov a pohybov rúk.
„Mal by som sa báť o svoj vozeň, ale bojím sa skôr o nich,“ prezradil Peter. Dodal tiež, že aj keď sa niektorí občania môžu v noci javiť ako nebezpeční, väčšinou ide len o slová a v podstate sú vlastne radi, že idú konečne domov.
Kuriozity z košického autobusu
Trochu menej bežnou skupinou nočných jazdcov sú takzvaní pustovníci. Ľudia, ktorí zjavne nie sú ani opití a nemajú ani nejaký cieľ. Putujú dlho, no napokon vystupujú na tej najodľahlejšej zastávke a bez jediného pohľadu smerom k vodičovi putujú do temnoty.
Ich ticho ale skvostne nahrádzajú partie rozbehnutých párty ľudí, ktorí sa presúvajú z jedného srdca zábavy do druhého. Niekedy ide o celé rodiny tmavšej pleti. Tie v niektorých časoch vraj pôsobia ako jedna párty skupina obhajujúca svoje argumenty s takým zápalom, aký by sme ťažko hľadali vo svetových politických diskusiách.
Peter sa vraj stretol aj so žiadosťami, aby sa v autobuse mohla zapáliť cigareta. Dokonca aj s ukričanou prosbou, aby autobus okamžite otočil a vrátil sa po strateného bratranca. Niekoľkokrát jeho autobus postihla aj bitka dvoch cestujúcich, no nikdy sa nikomu nijako vážnejšie neublížilo. „Noci tu bývajú veľmi živé, ale to asi aj v Bratislave. Počul som o nejakých bitkách aj tu, ale nezažil som,“ poznamenáva na záver. Napriek týmto výstrelkom však vraj nikdy zo svojho vozňa nikoho nevyhodil. K zvýšeniu hlasu a drastickému spomaleniu však zopárkrát došlo.
A čo slovenský Gotham – Bratislava?
Stačí sa vybrať na Obchodnú ulicu uprostred noci a človek tam zažije cirkus, ktorý by márne hľadal pod akýmkoľvek šapito. Stačí zaplatiť za kebab, posadiť sa na lavicu a pozorovať kŕdle mladých ľudí.
Práve na Obchodnej ulici sa v poslednom čase ľudia stretávajú aj s ozbrojenými mužmi, ktorí vykrikujú extrémistické heslá. S nepríjemnou skúsenosťou sa nám priznal istý mladý Bratislavčan a popísal, ako ho skupina extrémistov prichytila pri vstupe do nočnej električky a dokopali ho na zemi. Odohralo sa to vraj ešte minulú zimu, pričom s tými mužmi vôbec v ten večer nekomunikoval a nevedel, čo sú zač.
V danom momente by sa mu určite hodil Batman, ktorý by však okrem výtržností musel riešiť prípady ako vytrhnuté zo stránok komiksov o psychiatrii. Ďalší mladý muž sa nám zdôveril s kurióznym stretnutím netradičného muža na vozíku. „Normálne sme s kamošom išli domov električkou, mali sme dosť, a došiel ku nám chlapík na vozíku, veľmi malý muž bez nôh, že či nemáme dáky k*ks,“ napísal.
Alkohol a krik zo západu aj z východu
Ach, Bratislava. Tá dominanta Slovenska. Pod štyrmi vežičkami honosného hradu sa odohráva v noci tak veľa chľastania, že by tomu ťažko uverili aj ľudia z východnejších častí Európy. Jeden z našich redaktorov popísal situáciu, keď sa viezol nočným autobusom a prisadol si zaňho muž s dvomi plnými taškami sklenených fliaš. Nemohli to však byť zaváraniny. Fľašky svojím štrngotom jasne naznačovali, že sú štíhle a vysoké.
Vraj ich bolo strašne veľa a keď už ich štrngot začal kolegovi mútiť hlavu, vtedy sa neznámy muž opýtal: „Čakáš na smrť?“ Náš hrdina neodpovedal. Iba sa unavene obzrel na vyškerenú tvár mladšieho muža, ktorý sa vraj cez deň dá stretnúť na Trnavskom mýte. „Neboj sa, dočkáš sa,“ poznamenal zas muž, oprel sa o sedadlo a zvyšok cesty mlčal. Aj takéto indivíduá sa dajú stretnúť v našej metropole, ktorej nočné cesty obývajú čudáci a denné politici ponáhľajúci sa do kaderníctiev.
