Čokoláda bola dlhé desaťročia vnímaná ako dostupná a cenovo stála pochúťka pre širokú verejnosť, no v súčasnosti sa situácia na globálnom trhu radikálne zmenila. Ceny kakaa prešli v posledných rokoch obrovskými výkyvmi, ktoré premenili čokoládu na symbol drahého luxusu.
Podľa Euronews je Slovensko krajinou, kde v priebehu minulého roka zdražela čokoláda najmenej – len o 6,6 %. Nakupujúci však aj napriek tomu majú pocit, že čokolády v obchodoch sú stále menšie a drahšie.
Výsledná cena sladkých maškŕt sa odvíja od mnohých faktorov prevažne globálneho charakteru. Nie je toho veľa, čo by s nimi malá krajina ako Slovensko dokázala spraviť. Britská odborníčka Tonya Lander vo svojom príspevku vysvetlila, prečo čokoláda stojí, koľko stojí, a načrtla, akým smerom sa jej ceny môžu uberať v blízkej budúcnosti.
Nestabilná cena
Po dobu dvadsiatich piatich rokov sa ceny kakaa pohybovali relatívne stabilne na úrovni 2 000 až 3 500 eur za metrickú tonu. Počas prvého polroka 2024 a začiatkom roka 2025 táto hodnota však prudko vzrástla až na viac ako 9 300 eur.
Hoci neskôr došlo k určitému poklesu, ceny sa stále držia na historicky zvýšenej úrovni okolo 4 600 eur za tonu. Táto trhová nestabilita nemá dopad len na peňaženky bežných spotrebiteľov, ale ohrozuje aj globálny priemysel v hodnote približne 87 miliárd eur ročne. Ťažko skúšané je živobytie 4 až 6 miliónov drobných farmárov, ktorí vyprodukujú až 90 % všetkých kakaových bôbov na svete.
Čo je príčinou nestabilných cien?
Za touto bezprecedentnou krízou nestojí jediná príčina, ale komplexná kombinácia faktorov od klimatických zmien až po geopolitické a trhové vplyvy. Výraznú úlohu zohral poveternostný jav El Niño. Ten sa opakuje každé dva až sedem rokov a prináša nadpriemerne teplé vody v Tichom oceáne.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneSilný fenomén El Niño v rokoch 2023 až 2024 vyvolal v západnej Afrike nezvyčajne suché počasie, vysoké teploty a nepravidelné zrážky. Keďže kakaovníky a ich prirodzení opeľovače sú mimoriadne citlivé na dostupnosť vody a teplotné podmienky, viedlo to k výraznému poklesu úrody v Pobreží Slonoviny a Ghane. To sú lokality, kde sa koncentruje 60 až 70 % celosvetovej produkcie kakaa.
Problémom je aj samotná povaha kakaovníka ako stromovej plodiny. Na rozdiel od jednoročných plodín, akými sú napríklad obilniny, trvá kakaovníku tri až päť rokov, kým začne prinášať úrodu v podobe strukov. Z tohto dôvodu je odstraňovanie a nahrádzanie starých plantáží novými odrodami finančne aj časovo veľmi náročné.
Farmári navyše čelia socio-ekonomickým prekážkam, obavám o vlastníctvo pôdy či hrozbe chorôb, akou je vírus opuchu výhonkov (CSSV), ktorý v Ghane spôsobil straty úrody v rozmedzí 15 až 50 %. V dôsledku toho plodina nedokáže rýchlo reagovať na meniace sa trhové signály ani klimatické podmienky.
Vplyv ľudského faktoru
K cenovej nestabilite prispievajú aj finančné trhy a obchodné opatrenia. Zavedenie nových amerických obchodných ciel v roku 2025 vrátane desaťpercentného základného cla, dvadsaťpercentného cla na európsku čokoládu a vysokých ciel na čínske obalové materiály priamo zvýšilo náklady pre výrobcov a exportérov. Keďže Spojené štáty patria medzi najväčších spotrebiteľov čokolády na svete, tieto opatrenia vytlačili ceny nahor celosvetovo.
Okrem toho finančná neistota vyvolaná clami motivovala investorov k nákupom drahých kovov, predovšetkým zlata. V Ghane, ktorá je šiestym najväčším producentom zlata na svete, viedla kombinácia výkyvov cien kakaa a silného trhu so zlatom k nežiadanému javu. Mnohí farmári predávali svoju pôdu nelegálnym zlatokopom, čo viedlo k odlesňovaniu a masívnej kontaminácii riek.
V reakcii na rastúce náklady siahajú spracovatelia a výrobcovia po prenášaní cien na koncových zákazníkov alebo znižujú množstvo kakaa v produktoch jeho nahradzovaním inými surovinami. Odborníci však upozorňujú, že dlhodobou cestou k stabilizácii trhu je podpora udržateľného poľnohospodárstva.
