Zrejme v každom jazyku sa nájde čarovné slovíčko, ktorým sa dá vyjadriť doslova všetko. Všetci vieme, ktoré takto funguje v slovenčine, a angličtina má jeho dosť jasný ekvivalent.
Naše slovíčko na J a anglické slovíčko F sú zaujímavé tým, že sa vyskytujú aj vo väčšine príbuzných jazykoch – teda to na J zdieľajú slovanské jazyky ako spoločné dedičstvo, to na F má zasa podobné postavenie v germánskych jazykoch.
Pán Fuckebythenavele
Anglicko má veľmi bohaté archívy písomných pamiatok a pre bádateľov preto nie je problém dostať sa k množstvu písomností starých stovky rokov. Súdny zápis z roku 1310 v sebe ukrýval najstaršie známe použitie slovíčka na F.
Istý Roger Fuckebythenavele z Chesteru je v textoch menovaný trikrát. Nie je celkom jasné, čo toto priezvisko, ktoré by sa dalo preložiť ako „Pupoktrtkajúci“, môže znamenať. Možno poukazuje na jeho nemotornosť v posteli alebo chabý intelekt.
V zázname v roku 1278 sa spomína istý John le Fucker, jazykovedci však predpokladajú, že toto meno nemá nič spoločné s vecami milostného charakteru. Zrejme ide len o zhodu okolností, keď bolo meno, ktoré mohlo mať zahraničný pôvod, takýmto spôsobom zapísané v angličtine.
Vo viacerých germánskych jazykoch sa nachádzajú rôzne príbuzné slovíčka na F, ktoré významovo vyjadrujú nielen súlož, ale napríklad aj udieranie či náhlenie sa. Je to teda skutočne dôležitá súčasť slovnej zásoby!
A čo naše najobľúbenejšie slovko?
Samozrejme, to isté môžeme povedať aj o najuniverzálnejšom slovenskom slovíčku. Môžeme ho pretvoriť na akýkoľvek slovný druh a spolu s rôznymi predponami nim dokážeme opísať naozaj všetky javy okolo nás. Aj ostatné slovanské jazyky ho poznajú a jeho využitie je rovnako pestré!
Sú známe mnohé nálezy, ktorú poukazujú na jeho starobylý pôvod. Napríklad v poľštine sa zachovalo jeho použitie v písomnej podobe už z XV. storočia a v slovenčine sa jeho prvý výskyt datuje do XVI. storočia. Jazykovedci sú presvedčení, že Slovania ho používali ešte skôr, ako sa rozdelili na jednotlivé národy.
Niektoré zdroje tvrdia, že hoci sa na Slovensku toto slovo používalo celé stáročia, na jeho všeobecné rozšírenie do každodenného slovníka mal vplyv styk s rusky hovoriacim prostredím (každý vie, že Rusi ostrými výrazmi naozaj nešetria). Ten bol intenzívny v období národného obrodenia (polovica 19. storočia), prvej svetovej vojny (1914-1918) a druhej svetovej vojny (1939-1945).
Toto nesmierne užitočné slovo našich predkov zrejme sprevádzalo, už keď hovorili jazykom dnes známym ako praslovančina či dokonca jeho predchodcom prabaltoslovančinou. Hovoríme o období, ktoré môže siahať až do roku 3000 pred naším letopočtom!
Globálny fenomén?
Dôkazom toho, že ide o skutočne mocné slovko, je fakt, že sa nachádza aj sanskrite. Starobylý jazyk, používaný zhruba v oblasti dnešnej Indie v storočiach predchádzajúcich začiatku nášho letopočtu, obsahuje výraz yabhati. Na najuniverzálnejšie slovenské slovíčko sa podobá nielen zvukovo, ale má aj úplne identický význam. Môže to byť náhoda?
Rekonštruovať dávno vymreté jazyky je veľmi náročné, pretože čím ďalej idú vedci do minulosti, tým menej dôkazov, ktoré by mohli podložiť ich tvrdenia, majú k dispozícii. Na základe známych poznatkov sa však dá predpokladať, že slovíčko na J (respektíve jeho priamy predchodca) mohlo byť prítomné už v praindoeurópčine.
To by znamenalo, že ľudia si ním okoreňujú životy zhruba od čias, keď vznikali prvé stále mestá. Pri nekonečných možnostiach, ktoré tento výraz v komunikácii poskytuje, sa jeho trvácnosti vôbec nemôžeme čudovať.
