Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RPZ) na sociálnej sieti Facebook zverejnila znepokojivý graf. Podľa nej dosiahlo Slovensko historické maximum verejného dlhu. Jeho rast sa však bude stále zrýchľovať, ak politici neprijmú adekvátne opatrenia. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka historicky najvyššiu úroveň, a síce 61,4 % HDP. To je tiež výrazne nad horným limitom dlhovej brzdy, ktorú stanovil ústavný zákon (52 % HDP).
„Podľa aktuálnej správy o dlhodobej udržateľnosti bude dlh v scenári bez zmien politík nezastaviteľne rásť. Už v roku 2028 prekoná úroveň 100 mld. eur, v 2038 by pri súčasnom trende mohol prekročiť kritickú hranicu 100 % HDP,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Neveselé vyhliadky
Dodáva, že do roku 2075 by sa dlh mohol teoreticky priblížiť až k neuveriteľnej hranici 400 %. Rada však dodáva, že ide o hypotetický scenár, „keďže finančné trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri oveľa nižších úrovniach“. Čo je však dôvodom tohto zlého stavu a ešte negatívnejšej prognózy? Hlavne vysoký štrukturálny deficit a narastajúce výdavky spôsobené starnutím populácie.
Výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť zvyšujú tlak na verejné financie. „Negatívny vplyv má aj prudký nárast úrokových nákladov, ktoré sa pri zvyšujúcom sa dlhu stávajú čoraz ťažším bremenom,“ dodáva Rada.
Vláda sa pokúsila dlhodobú udržateľnosť zlepšiť konsolidačnými opatreniami, ktoré sa však stretli s negatívnou odozvou verejnosti aj odborníkov (obzvlášť zavedenie transakčnej dane a vyšších odvodov). Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však uvádza, že tieto opatrenia čiastočne pomohli zlepšiť dlhodobú udržateľnosť.
Nárast dlhu sa tak spomalil, Rada však kritizuje prijímanie ďalších opatrení, ktoré zvyšujú budúce výdavky. „Posledný konsolidačný balíček bol preto úplne eliminovaný novými opatreniami. Navyše, časť konsolidačných opatrení je iba dočasná, má tak iba dočasný pozitívny vplyv na deficit,“ zdôrazňuje Rada. Na svojej stránke navyše konštatuje, že konsolidácia nepomohla dostatočne.
Konsolidácia ako premárnená príležitosť
„Napriek trom kolám konsolidačných opatrení prijatých v posledných troch rokoch sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti výraznejšie nezlepšil a nachádza sa v pásme vysokého rizika. Tento vývoj je výrazne ovplyvnený menej priaznivým makroekonomickým prostredím, ktoré formujú nielen externé faktory (vysoká neistota, obchodné konflikty, geopolitické napätie), ale aj domáce vplyvy. Medzi ne patrí najmä štruktúra konsolidačných balíčkov zhoršujúcich konkurencieschopnosť ekonomiky, ktoré vo veľkej miere tlmia ekonomickú aktivitu aj v strednodobom horizonte,“ píše Rada. Konsolidačné balíčky tak považuje za premrhanú príležitosť.
„Zásadnú úlohu zohráva skutočnosť, že popri konsolidačných opatreniach sa prijímali ďalšie opatrenia zvyšujúce výdavky, čím sa oslaboval ich celkový vplyv na deficit a verejný dlh. Navyše, časť konsolidačných opatrení má dočasný charakter. Ak nebudú predĺžené, v najbližších rokoch automaticky prispejú k rastu deficitu verejných financií. Z tohto pohľadu predstavovali najmä balíčky prijaté v rokoch 2023 a 2025 premárnenú príležitosť na výraznejšie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti,“ píše sa v analýze.
