Zimy sa v minulosti vyznačovali dlhším trvaním a bohatou snehovou nádielkou, ktorá často vydržala od novembra až do začiatku jari. V súčasnosti už nemáme skoro nikde zaručené, že sneh pretrvá celú zimu. Je oveľa teplejšie, preto väčšina zrážok počas zimy spadne vo forme dažďa.
V súčasnosti dochádza na Slovensku k úbytku snehovej pokrývky. Podľa meraní je dnes na celom našom území preukázateľne menej snehu ako v minulosti, čo je veľký problém. Sneh tvorí izolačnú vrstvu, ktorá chráni pôdu pred premŕzaním. Keď pôda premrzne, ovplyvní to začiatok jarnej výsadby na poliach.
Touto problematikou sa zaoberá a zároveň nám o nej viac prezradila Patrícia Gajdošociová, spoluzakladateľka iniciatívy Psychológia za klímu. Vyštudovala psychológiu na Prešovskej univerzite v Prešove a vo svojich výskumoch sa venuje psychologickým aspektom klimatickej krízy.
Problém pre pôdu a živočíchov
Sneh je aj pôdne hnojivo. Snehové vločky vďaka svojmu tvaru zachytávajú častice z ovzdušia, ktoré poskytujú rastlinám inak ťažko dostupné nutričné látky. Kvôli úbytku snehu sa navyše brzdí aj aktivita pôdnych baktérií a rastliny na jar preto nemajú dostatok živín.
Úbytok snehu predstavuje problém aj pre viaceré druhy živočíchov, ktoré prečkávajú zimu pod snehom. Napríklad hlodavce si v snehu robia chodby, ktorými zháňajú potravu a vďaka snehu sú ukryté pred predátormi.
Alebo žaby, ktoré zimu prečkávajú v zamrznutom stave a svoje telo preto pred poškodením chránia produkciou rôznych ochranných látok a bielkovín, v dôsledku nedostatku snehu a výkyvov teplôt opakovane rozmŕzajú a zamŕzajú, čo ich ochranné látky majú problém zvládnuť.
Ovplyvňuje to aj medvede, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy odoberajú na zimný spánok oveľa neskôr a v južnejších krajinách ho už dokonca úplne vynechávajú, čo sa podľa zoológov bude diať čoskoro aj u nás.
Sneh je aj významným zdrojom vody pre vodné toky a podzemnú vodu. Ale keďže sa na jar už pomaly nemá čo roztopiť, sú negatívne ovplyvnené vodné zdroje po celej krajine. Podmienkou je, aby sa sneh na jar topil pomaly, iba tak totiž voda stíha vsakovať do pôdy a dopĺňať podzemné zdroje. Podzemná voda slúži potom pôde počas celej jari, ktorá býva každým rokom suchšia.
Vplyv klímy na lyžiarske strediská
Inštitút environmentálnej politiky uskutočnil štúdiu s názvom Lyžovačka na blate, v ktorej sa zaoberal vplyvom zmeny klímy na lyžiarske strediská na Slovensku. Zistili, že ku koncu storočia budú funkčné len najvyššie položené strediská nad 1 700 metrov nad morom.
Poukazujú aj na to, že prírodného snehu bude stále menej a ani umelé zasnežovanie nepomôže, pretože bude ubúdať počet nocí vhodných na zasnežovanie. Každá nasledujúca dekáda má byť podľa nich teplejšia ako tá predchádzajúca.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
