V apríli 2025 slovenská ekonomika zaznamenala výrazný nárast konkurzov o 13,6 % v medziročnom porovnaní, s celkovým počtom 25 vyhlásených konkurzov na majetok podnikateľských subjektov. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o mierny pokles o jeden konkurz. Znepokojujúcim faktom zostáva, že počet reštrukturalizácií stúpol z nuly na tri, a to ako medzimesačne, tak aj medziročne. Tento mesiac sa zároveň zapísal do ekonomickej histórie Slovenska ako obdobie, kedy bola povolená prvá verejná preventívna reštrukturalizácia v histórii krajiny.
Medzi najvýraznejšie prípady konkurzných konaní patrí krach spoločnosti Výťahy Zeva, spol. s r.o. Tá vyše tridsať rokov zaisťovala výrobu, montáž a servis výťahov. Táto situácia vyvoláva vážne obavy verejnosti. Výťahy tejto spoločnosti sú inštalované v stovkách bytových domov, hoteloch, bankách, školách a ďalších inštitúciách po celom Slovensku. Alarmujúci je najmä fakt, že tržby spoločnosti klesli z 3 miliónov eur v roku 2023 na 1,6 milióna eur v nasledujúcom roku.
K ďalším známym firmám, ktoré skončili v konkurze, patria Bukóza Progres s.r.o. a Bukóza Invest spol. s r.o. Podľa analýz CRIF však tieto bankroty neboli prekvapením. Obe spoločnosti spadajú pod vranovskú celulózku Bukocel a.s., ktorá začala konkurzné konanie už v januári tohto roka.
Prelomové reštrukturalizácie v e-commerce sektore
Apríl 2025 priniesol aj zaujímavý vývoj v oblasti reštrukturalizácií. E-shopový gigant FC ecom, s.r.o., ktorý v posledných rokoch dosahoval impozantné tržby až 80 miliónov eur prostredníctvom svojich populárnych e-shopov Factcool a Bezvasport, vstúpil do procesu reštrukturalizácie. Zaujímavosťou je, že táto spoločnosť nemá evidované záväzky voči štátu, čo naznačuje, že jej finančné problémy majú iný pôvod.
Najväčšiu kontroverziu však vyvolal prípad spoločnosti Dedoles, známeho „ponožkového giganta“. Dňa 14. apríla bolo zverejnené súdne rozhodnutie o povolení historicky prvej verejnej preventívnej reštrukturalizácie pre túto firmu. Je pozoruhodné, že Dedoles už v minulosti prešiel klasickou reštrukturalizáciou, no stanovený päťročný plán nedokázal plniť ani po dvoch rokoch.
Jana Marková z CRIF vysvetľuje zásadný rozdiel: „Zásadným rozdielom medzi klasickou a preventívnou reštrukturalizáciou je, že klasickou reštrukturalizáciou sa rieši úpadok, teda platobná neschopnosť alebo predlženie, ktorý už nastal. Preventívnou reštrukturalizáciou sa upravuje stav, kedy úpadok ešte nenastal, ale hrozí.“
Tieto ekonomické turbulencie naznačujú, že slovenské podnikateľské prostredie prechádza náročným obdobím. Firmy hľadajú nové cesty, ako sa vyrovnať s finančnými ťažkosťami v meniacom sa ekonomickom prostredí.
