Sochy sa stavajú väčšinou ľuďom, ktorí sa o niečo zaslúžili, prípade znamenajú pre krajinu nejaký prínos. Vo svete sa však nájde aj niekoľko sôch zvierat. Samozrejme, že je s nimi spojený aj príbeh. Pozri si niekoľko sôch zvierat z celého sveta a ich zaujímavé príbehy, ktoré sme pre teba zozbierali.
Socha mačky v Istanbule
Tombili bola túlavá mačka, ktorá si už počas svojho života zaslúžila slávu. Kocúr Tombili sa stal populárnym po tom, ako jeho fotku, kde sedí opretý, zdieľali viaceré zábavné stránky. Netrvalo dlho a stal sa z neho obľúbený objekt meme obrázkov.
Tombili bol miestnymi veľmi obľúbený a keď v auguste roku 2016 zomrel, tak ľudia rozvešali na jeho pamiatku po meste plagátiky. Tie však nevydržali kvôli počasiu dlho, a tak sa ľudia rozhodli podpísať petíciu za vytvorenie sochy na jeho počesť. Na Deň zvierat, 4. októbra, jeho sochu odhalili.
https://giphy.com/gifs/boat-qSP1BBDuTvRWE
Hachiko, ktorý čakal svojho pána
O soche psa menom Hachiko vie veľmi veľa ľudí aj vďaka filmu, ktorý jeho príbeh rozpráva. O čarovnom príbehu tohto psíka vznikli nielen filmy, ale aj knihy. On totiž čakal svojho pána každý deň na vlakovej stanici a denne ho odprevádzal na ceste do práce a domov.
Jeho pán však zomrel a Hachiko stále na rovnakom mieste čakal ďalších deväť rokov po jeho smrti. Jeho lojalita si zaslúžila také uznanie, že mu bola v Tokiu postavená nejedna socha.
https://www.instagram.com/p/BvOVETrjftg/
https://www.instagram.com/p/BgNXF48AC78/
Socha cikajúceho psíka
Toto je zaručene najroztomilejší cikajúci psík v meste, ktorého uvidíš. Nie je náhoda, že je práve v Belgicku. Tu totiž nájdete aj veľmi známu sochu, ktorá nesie meno Manneken Pis, cikajúci chlapček, ktorý je súčasťou fontány.
Ak by mal tento chlapček šteniatko, tak by to bolo práve toto cikajúce v belgických uliciach. Socha cikajúceho psa tak dopĺňa sochu cikajúceho chlapca a dievčatka, ktoré patria medzi tie známejšie v Belgicku.
Obľúbená miestna mačka
Existencia potulných mačiek a psíkov nie je nič nové. Väčšinou si ich nik nevšíma, no nájdu sa aj také, ktoré si získajú naše srdcia. Jednou takou bola aj chlpatučká mačka v Škótsku. Volala sa Hamish McHamish a miestni sa o ňu starali s takou láskou, akoby to bola povinnosť každého obyvateľa.
Hamish nebol túlavou mačkou, patril jednej miestnej pani, no častejšie bol na potulkách ako doma. Ľudia ho preto považovali za túlavého. Miestne noviny spustili kampaň o vytvorenie sochy tejto mačky. Tá bola úspešná a Hamish sa zaslúžil o svojho bronzového nástupcu.
https://www.facebook.com/hamish.mchamish.3/photos/a.568002029978165/568676189910749/?type=3&theater
Pes, ktorý sa mohol stať starostom
V Kalifornii je postavená bronzová socha psa s menom Bosco. Tá vznikla na jeho počesť po tom, ako ho zo srandy nominovali na post miestneho starostu. Ukázalo sa však, že tento chlpatý kandidát porazil dvoch svojich dvojnohých súperov. Priateľský čierny pes zastával svoju kanceláriu v rokoch 1981 až do roku 1994, kým nezomrel. V roku 2008 bola na jeho počesť vytvorená a postavená socha.
Mačka, ktorá bola námorníčkou
Znie to ako poriadny paradox, keďže mačky nemajú veľmi v obľube vodu a samotné plávanie v nej. Mačku, teda pani Chippyovú, priniesol na palubu lode jeden tesár. Nebola to len tak nejaká loď. Mačička sa totiž ocitla na palube slávnej expedície Shackleton, ktorá mala nasmerované na Antarktídu.
Pani Chippyová sa dožila návštevy zamrznutej Antarktídy, no loď tam uviazla a spolu so psami, ktoré tam uviazli tiež, bola zastrelená. Na jej počesť bola vytvorená socha, ktorá leňoší na hrobe tesára na Novom Zélande.
Mrs Chippy (Shackleton’s carpenter James McNish’s cat) is obvs still fondly remembered by someone after all this time. #Karori Cemetery, NZ. pic.twitter.com/vhDI2i5x4K
— Phil Garnock-Jones (@theobrominated) October 26, 2017
Usmievajúca sa koza
K tejto soche kozy so širokým úsmevom sa viaže historický príbeh. Koza je symbolom miestneho festivalu, ktorý sa každoročne opakuje. Princípom festivalu bolo prinesenie divej kozy z lesov do mesta, ktorú korunujú a na tri dni sa stáva „kráľom“. Neskôr ju zatvoria do klietky, ktorá je umiestnená na vysokom mieste a kozí kráľ tak môže sledovať svoje mesto.
Po slávnostiach je koza vypustená naspäť do lesov. Historické korene festivalu siahajú až do roku 1600. Tradícia už stihla byť pozmenená, keďže sa stretla s veľkým odporom ochrancov zvierat. Lokálni sa, samozrejme, dosť búrili.
https://www.instagram.com/p/BmjTaGaj52E/
Zdroj: independent, jpninfo.com, atlasobscura, FB- Hamish McHamish, atlasobscura, atlasobscura
Titulná fotka: Leng Cheng, flickr
