Sovietsky Star Wars, ktorý nikto nevidel: Príbeh zabudnutého eposu a jeho zápasu s nedostatkami režimu

Písal sa rok 1977 a Západný svet zachvátila sci-fi horúčka. George Lucas uviedol film Star Wars: Nová nádej a okamžite zmenil dejiny popkultúry. Kiná boli vypredané, diváci fascinovaní a Hollywood pochopil, že vesmírne dobrodružstvá predstavujú nový zlatý dol. Sovietske vedenie však úspech amerického filmu nevnímalo iba ako zábavu. V Moskve sa obávali, že mladí ľudia začnú obdivovať Západný svet a jeho kultúru. Keďže Sovietsky zväz sa dlhé roky prezentoval ako líder vesmírnych úspechov, predstava, že Američania ovládnu aj filmový vesmír, bola pre Kremeľ neprijateľná.

Štátna organizácia Goskino preto rozhodla, že Sovieti vytvoria vlastnú veľkolepú odpoveď na popkultúrne šialenstvo, ktoré sa šírilo z Hollywoodu. Výsledkom sa stal sci-fi film Per Aspera Ad Astra, v ruštine Через тернии к звёздам. Projekt mal ukázať technologickú, morálnu a ekologickú nadradenosť komunizmu. Za kameru sa postavil režisér Richard Viktorov a scenár napísal známy autor Kir Bulyčov, ktorý bol v Sovietskom zväze považovaný za legendu vedeckej fantastiky.

O čom je vlastne film Per Aspera Ad Astra?

Tvorcovia nechceli iba napodobniť Lucasa. Ich cieľom bolo vytvoriť filozofickejší príbeh s ekologickým posolstvom a jasnou ideologickou líniou. Dej sa odohráva v 23. storočí, keď sovietska loď Astra objaví poškodený mimozemský koráb. Posádka v ňom nájde tajomnú ženu Nijju, ktorú stvárnila modelka Elena Metelkina. Nijja je geneticky vytvorený klon s telekinetickými schopnosťami a bez spomienok na svoju minulosť. Kozmonauti ju privezú na Zem.

Filmová Zem predstavuje dokonalú komunistickú utópiu. Mestá sú čisté, príroda nedotknutá, ľudia žijú bez peňazí, chudoby a konfliktov. Nijja sa tu učí empatii, láske a ľudskosti. Neskôr sa však podarí odhaliť jej pôvod. Pochádza z planéty Dessa, ktorá sa zmenila na ekologické peklo.

Atmosféra je otrávená, voda zničená a obyvatelia závislí od kyslíkových masiek. Planétu ovláda bezohľadný Turančoks, ktorý zarába na utrpení ľudí a kontroluje výrobu vzduchu. Posolstvo bolo jasné: kapitalizmus ničí svet, zatiaľ čo komunizmus prináša záchranu.

Technológie, ktoré nemali americkú úroveň

Sovietski filmári však čelili obrovskému problému. Nemali technológie, ktoré používal Hollywood. Kým Lucas budoval kráľovskú spoločnosť Industrial Light & Magic a vyvíjal revolučné trikové systémy, štúdiá Maxima Gorkého pracovali v podmienkach pripomínajúcich technický stredovek.

Rekvizity vznikali z odpadu, starých súčiastok a domácich predmetov. Modely vesmírnych lodí boli vyrobené z detských hračiek, plastov, rádiových komponentov a kuchynského riadu. Futuristické svetlá predstavovali obyčajné vianočné žiarovky napojené na autobatérie.

Najväčším problémom boli efekty levitácie a beztiaže. V Sovietskom zväze prakticky neexistovali moderné technológie zeleného plátna ani digitálne efekty. Herečka Elena Metelkina preto ležala na hrubých sklenených doskách, zatiaľ čo kameramani snímali zábery cez dym, aby skryli odrazy. Pri komplikovanejších scénach ju zavesili na oceľové lanká, ktoré pracovníci ručne ovládali pod stropom štúdia. Herečka neskôr spomínala, že sa lanká bolestivo zarezávali do tela a občas hrozilo ich pretrhnutie.

Komplikácie pri natáčaní

Bizarným symbolom produkčných problémov sa stal robot Barmalej. Podľa scenára mal vyzerať ako sofistikovaný android. Dielne však kvôli nedostatku materiálu vytvorili iba kostru z plechových vedier. Režisér Viktorov bol zdesený a robota odmietol použiť. Natáčanie sa zastavilo, až kým štáb narýchlo nevyrobil jednoduchého nafukovacieho robota ovládaného šnúrami. Napriek improvizácii museli filmári pokračovať, pretože tlak štátu bol obrovský.