Do zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa zvyknú zaraďovať významné lokality na celom svete. Ide hlavne o prírodné prvky, geologické útvary, historické budovy či rôzne prírodné náleziská. Zaradiť sa naň ale môžu aj rôzne zvyky a rituály, ktoré sú špecifické pre jednotlivé štáty.
A starosta španielskeho mesta Algar sa snaží, aby na tento zoznam pribudol ďalší zvyk, informuje portál The Guardian. A tým zvykom je obyčajné susedské klábosenie. Iste sa ti to zdá pomerne bizarné. Ako by mohla byť takáto bežná činnosť braná ako niečo výnimočné či hodné ochrany? Starosta José Carlos Sánchez však pre to má pádne argumenty.
Tradícia, ktorá by nemala zaniknúť
Tvrdí, že tradícia susedských diskusií je v Španielsku (ale nielen tam) stará stovky rokov. Ľudia si tam zvyknú večer vyložiť na ulicu stoličky a proste len tak nezáväzne kecať so svojimi susedmi. Diskusie sa často natiahnu až do hlbokej noci. Tento zvyk je ale podľa Sáncheza v ohrození. Na vine sú vraj internet, sociálne siete, ale aj televízia. Všetky tieto výdobytky odrádzajú od reálneho kontaktu s ľuďmi. Komunikácia sa tak z malebných uličiek preniesla na internet a sociálne siete.
Podľa Sáncheza je práve mestečko Algar jedným z posledných oblastí, kde sa ešte susedské rozhovory čulo praktikujú, a on by chcel, aby táto tradícia nezanikla. „Je to pravý opak sociálnych sietí. Ide o rozhovor tvárou v tvár,“ povedal Sánchez novinárom. „Vždy keď vidím príbuzných a susedov, ako vychádzajú pred dom a dávajú sa do reči, vnímam to ako snahu túto tradíciu zachovať.“
Účinná terapia
Dodal, že by bol rád, ak by aj iní ľudia dali aspoň na chvíľu zbohom Facebooku a Twitteru a dopriali si trochu toho ľudského kontaktu. Ten je podľa Sáncheza dôležitý. Jednak sa pri podobnom rozhovore so susedmi dozvieme najnovšie zaujímavosti z mestečka, ponadávame si na politikov a uľavíme tak svojmu hnevu, prípadne nás to psychicky povzbudí a nebudeme sa cítiť osamelo.
Starosta tento typ rozhovorov označil za svojskú „skupinovú terapiu“. „Ľudia zdieľajú svoje trápenia s ostatnými a susedia im môžu pomôcť,“ podotkol. Faktom je, že ak by sa tento zvyk ocitol na zozname UNESCO, nemuselo by to byť nič zvláštne. V tomto zozname totiž môžeme nájsť aj iné, na prvý pohľad podivné zvyky. Patrí sem napríklad tradičné umenie pečenia neapolskej pizze, saunová kultúra Fínska či súťaž v kosení trávy v Bosne a Hercegovine.
