Konečne sa dosýta vyspať je pre mnohých ľudí nemalým luxusom. Cez týždeň nás z postele vyháňa budík či pes, večer zase spánok odkladáme kvôli seriálu, nekonečnému prezeraniu telefónu a honbe za uniknutým časom v práci.
Keď sa teda naskytne príležitosť zostať pod perinou o niečo dlhšie, málokto ju odmietne.
Pozornosť spáčov, ktorí sa radi chúlia v perinách o niečo dlhšie, však teraz budí výskum z Taiwanu. Ten spojil deväť a viac hodín spánku denne s vyššou úmrtnosťou. No pozor. Skôr než si začneš skracovať svoj nočný odpočinok, oplatí sa pozrieť na to, čo vedci skutočne zistili.
Výsledky ešte neznamenajú absolútnu katastrofu v podobe toho, že deväť hodín spánku človeku skracuje život. Výskum sa zameral na súvislosti, no nepotvrdil žiadne katastrofické závery. Zdravotné problémy sa predsa môžu objavovať aj separátne s potrebou dlhšieho spánku.
Navyše, deväť hodín stále zapadá do bežných odporúčaní. Americký Národný inštitút pre srdce, pľúca a krv uvádza, že dospelí by mali spať približne sedem až deväť hodín za noc. Potreby každého jedného človeka sa môžu líšiť a akékoľvek odporúčanie môže pre jedného znamenať zbytočnosť, pre druhého zas spásu.
Čo ukázalo vyše tridsať rokov sledovania?
Ako informoval web DailyMail, vedci pracovali s údajmi 3 305 ľudí, ktorí sa zapojili do taiwanského projektu Chin-Shan. Zo skúmanej skupiny vyradili účastníkov, ktorí už mali srdcovo-cievne ochorenia, aj tých, o ktorých nemali dostatok informácií. Samotný projekt pritom trval približne 31 rokov.
Účastníci v dotazníkoch uvádzali, koľko zvyčajne spávajú. Podľa odpovedí ich výskumníci rozdelili do troch skupín, teda na ľudí so spánkom šesť hodín alebo menej, sedem až osem hodín a najmenej deväť hodín denne.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePo zohľadnení ďalších faktorov vyšlo, že najdlhšie spiaca skupina mala približne o 17 % vyššie relatívne riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny než ľudia so siedmimi až ôsmimi hodinami spánku.
Pri úmrtiach na srdcovo-cievne ochorenia sa presvedčivý rozdiel nepotvrdil a štatisticky významný rozdiel vedci nezistili ani pri krátkom spánku. Naznačili však, že časť súvislosti medzi dlhým odpočinkom a úmrtnosťou by mohol vysvetľovať systolický, teda horný krvný tlak.
Budík si kvôli tomu neposúvaj
Výskum má svoje hranice. Ľudia totiž dĺžku spánku odhadovali sami a vedci im ju priebežne nemerali. Nikomu tiež neurčili, koľko má spať, aby následne porovnávali dôsledky. Pozorovali ich návyky a zdravotné výsledky, čo na potvrdenie príčiny nestačí.
Podľa amerického inštitútu môže viac než deväť hodín prospieť mladým dospelým, ľuďom zotavujúcim sa z nedostatku spánku či tým, ktorí sú chorí. Netreba teda hneď kontaktovať pohrebnú službu. Jedna prespatá sobota po vyčerpávajúcom týždni ešte nie je dôvodom na paniku.
Rovnako by bola chyba vyložiť si výsledky ako dôkaz, že šesť hodín úplne stačí. Ak si totiž pravidelne ukrajuješ z odpočinku, vytváraš si takzvaný spánkový dlh.
Víkendové dospávanie síce môže pomôcť, aby si sa cítil lepšie, no veľké výkyvy v čase zaspávania a vstávania môžu rozhádzať spánkový režim a privodiť nielen bolehlav, ale aj zhoršené sústredenie.
Dôležité je aj ráno po zobudení
Viac než samotné číslo na budíku napovie to, ako sa cítiš. Ak spávaš dlho, ale cez deň ledva držíš oči otvorené, pozornosť si zaslúži aj kvalita odpočinku. Opakované budenie, hlasné chrápanie či lapanie po dychu môžu upozorňovať na problém, ktorý je vhodné prebrať s lekárom.
Začať môžeš pravidelným časom vstávania a zaspávania, tichou a chladnejšou spálňou či odložením telefónu aspoň polhodinu pred spaním. Pomáha tiež pohyb a obmedzenie večerného alkoholu či neskorého kofeínu.
Cieľom nie je nasilu sa zmestiť do ôsmich hodín, ale dopriať si spánok, po ktorom dokážeš cez deň normálne fungovať.
Spánok dokáže odhaliť oveľa viac o zdravotnom stave
Spánok môže o zdraví prezradiť viac než len to, či si oddýchnutý.
Ako sme ťa nedávno informovali, vedci pomocou umelej inteligencie analyzovali nočné EKG záznamy a jednotlivé fázy spánku. Našli nenápadné vzorce spojené s rizikom budúcich srdcovo-cievnych problémov. Výsledky naznačujú, že takéto údaje by mohli pomôcť odhadnúť riziko niektorých komplikácií až desať rokov vopred.
Model sa učil na údajoch takmer 16-tisíc pacientov a následne ho overovali na ďalších približne 22-tisíc ľuďoch. V budúcnosti by mohol lekárom pomôcť skôr rozpoznať ohrozených pacientov, potrebuje však ďalšie testovanie.
