Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic 20. decembra zamietol sťažnosť obvineného guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a bývalého ministra financií Petra K. proti vzneseniu obvinenia za trestný čin podplácania. Informoval o tom Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo svojom profile na sociálnej sieti. Zároveň sa špeciálny prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia zaoberal vyhodnotením dôkaznej situácie, pričom okrem iného odmietol spochybňovanie inštitútu spolupracujúcej osoby.
Lipšic zdôraznil, že je celkom jednoznačné, že niektoré formy trestnej činnosti (najmä organizovaný zločin a korupciu) nie je možné odhaľovať bez spolupráce osôb, ktoré sa na tejto trestnej činnosti podieľali. Vyplýva to zo samotnej povahy korupčnej a organizovanej trestnej činnosti, ktorá sa nepácha na verejných fórach v prítomnosti niekoľkých nezainteresovaných a bezúhonných svedkov. Pri klasickej korupčnej transakcii je prítomná len osoba, ktorá úplatok dáva, a osoba, ktorá úplatok prijíma. Odovzdanie a prijatie úplatku rovnako nebýva potvrdzované kvitanciou s potvrdením účelu plnenia, pečiatkou ani podpisom.
„Je samozrejmé, ako som už uviedol vyššie, že výpoveď spolupracujúcej osoby musí byť dôkladne preverovaná. Avšak téza, že ani výpoveď priameho svedka, ktorý nemá žiadnu malígnu motiváciu krivo vypovedať, a jeho výpoveď je potvrdzovaná ďalšími (nepriamymi) dôkazmi nepostačuje na vznesenie obvinenia, je neudržateľná,“ pokračoval Lipšic s tým, že je to aj v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ale aj nedávnymi rozhodnutiami generálneho prokurátora Maroša Žilinku v konaní podľa paragrafu 363.
Snaha vytvoriť nejaké „dôkazné minimum“ v podobe počtu výpovedí spolupracujúcich osôb, ktoré postačujú na vznesenie obvinenia za korupčný trestný čin, je podľa špeciálneho prokurátora absurdná. „Pripomína to dôkazné bremeno, ktoré je nevyhnutné uniesť v niektorých islamských krajinách pre uznanie viny za znásilnenie – teda existenciu štyroch priamych (očitých) svedkov mužského pohlavia. Samozrejme, uvedené dôkazné pravidlo v islamských krajinách je prejavom ponižujúceho postavenia žien v týchto spoločnostiach a je zavedené na ochranu mužov, ktorí sa dopúšťajú sexuálneho násilia voči ženám,“ doplnil.
Snaha vytvoriť podobné procesné pravidlo v kontexte spolupracujúcich osôb je tak podľa Lipšica rovnako motivovaná obdobným cieľom – chrániť osoby páchajúce korupčnú trestnú činnosť na najvyšších miestach spoločnosti, a tak im fakticky zabezpečiť beztrestnosť.
