Detstvo. Sladké to časy plné nadýchanej babkinej bublaniny, lozenia po stromoch, bicyklovania do západu slnka… a maminých príkazov a zákazov. Dnes už vieš, že mali svoje opodstatnenie, ale vtedy? Vtedy si ich z duše nenávidel. V spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme ich dnes dali niekoľko dohromady a pevne veríme, že väčšinu z nich máš stále v živej pamäti.

1. „Po škole sa zastav nakúpiť!“

Nakupovanie potravín bolo v detstve značne traumatizujúcou záležitosťou. Vtedy si ešte nemal prehľad, koľko čo stojí, a nebol si si istý, či mamin finančný príspevok bude vôbec stačiť. Jasné, mama vie všetko, určite by ťa tam neposlala robiť zo seba idiota… ale čo ak náhodou? Čo keď sa práve dnes sekne? A tak si tam stál so stiahnutými polkami a päťdesiatkorunáčkou v ruke a sľuboval všetkým svätým, že ak ťa dnes ešte naposledy podržia, tak tú najbližšiu písomku z matiky už určite napíšeš na jednotku. Alebo aspoň na dvojku.

2. „Pozbieraj tie špinavé ponožky!“

Ty a špinavé oblečenie na zemi – nekonečný príbeh. Časom si aj sám zistil, že zašpinené oblečenie má svoje miesto (v preklade tú jednu stoličku, na ktorej nikdy nikto nesedí, lebo je to fyzicky nemožné), ale ako malý si v tom nemal úplne jasno. A mamu z toho išlo rozdrapiť od jedu. Kade chodila, tade zbierala ponožky, trenky, prepotené tričká, a keď si jej uprostred tohto procesu skrížil cestu, nikdy to nedopadlo dobre.

3. „Tiež by ti ruky neodpadli, keby si niečo upratal!“

Povedzme si úprimne, ktorému decku voňajú domáce práce? Na programe má dôležitejšie veci. Na prvý pohľad sa možno zdalo, že sa nudíš, ale v skutočnosti si podrobne analyzoval prasklinu v omietke, čo malo blahodarný vplyv na tvoj duševný rozvoj. Ten mala, nanešťastie, tvoja mama dosť v paži. Nemusela ti to ani povedať. Stačilo, že sa pozrela na teba, potom na drez a tebe bolo jasné, že buď dnes špina z tých tanierov zlezie tvojou rukou, alebo budeš bezdomovcom. 

4. „Dnes postrážiš súrodenca!“

No super. Nestačí, že je z teba otrok (lebo si raz vyniesol smeti) a ťažný kôň (lebo si raz pomohol s nákupom), po novom si ešte aj babysitterka. Dnes ste už s mladším súrodencom možno našli spoločnú reč, ale keď si bol malý, nedalo sa povedať, že by si ho práve dvakrát zbožňoval. Mal si pocit, že vaši ho zrazu majú radšej, a vždy, keď ti ho zavesili na krk, si potajme snoval plány, ako ho nenápadne vymeniť za plyšáka tak, aby si nikto nič nevšimol. Našťastie si ich nikdy nezrealizoval.

5. „Do deviatej nech si doma!“

Najprv to bolo so západom slnka, neskôr do ôsmej, potom do deviatej. Tak či onak, bolo to málo. Hoci väčšina rodičov nechcela, aby sa ich deti flákali po nociach samy vonku, keď odbilo deväť hodín, mal si pocit, že si jediný. Všetci ostatní pokračovali v hre, akoby sa nechumelilo, a tebe sa tiež dvakrát domov nechcelo. Ale čo narobíš… stačila jedna predstava maminej vytočenej tváre a bolo ti jasné, že každá ďalšia minúta ťa len približuje istej smrti. A tak si to radšej zabalil.