Trnavské mýto predstavuje jeden z najdôležitejších dopravných uzlov v Bratislave, kde sa stretávajú kľúčové mestské tepny Šancová, Krížna, Vajnorská a Trnavská cesta. Tento strategický bod na rozhraní mestských častí Nové Mesto a Ružinov slúži ako kľúčový prestupný terminál pre električky, trolejbusy a autobusy, ktoré spájajú centrum s okrajovými štvrťami.
Dominantou podzemia je zmodernizovaný podchod s obchodmi a službami, ktorý zabezpečuje bezpečný pohyb chodcov pod touto mimoriadne vyťaženou križovatkou. Okolie mýta je definované výraznými architektonickými objektmi, akými sú presklená budova Novej tržnice či nákupné centrum Central.
Lokalita aktuálne prechádza zásadnou transformáciou v súvislosti s prestavbou bývalého komplexu Istropolis na moderný polyfunkčný projekt, ktorý má do územia priniesť novú kultúrnu a spoločenskú úroveň. Historický názov miesta odkazuje na doby, kedy sa práve tu pri vstupe do mesta vyberali poplatky od obchodníkov prichádzajúcich smerom od Trnavy.
Zlovestní duchovia minulosti?
Práve tento historický motív je možno to, čo donedávna prenasledovalo Trnavské mýto ako duchovia nespokojní s minulosťou. Ak sa človek vybral na toto miesto uprostred noci, pravdepodobne ho čakala prehliadka humanoidných kuriozít a existenčných nebezpečenstiev spojených s omamnými látkami a vulgarizmami či vyhrotenými citoslovciami.
Na mieste sa najnovšie objavuje veľa policajných hliadok, čo zapríčinilo, že z hniezda rôznorodých elementov sa stala celkom kultivovaná časť mesta. Ešte nedávno tomu však bolo úplne inak.
Hlavným tŕňom v oku Bratislavčanov bola skupinka lavičiek stojacich pred budovou Novej tržnice. Pazúre skupín miestneho „nočného obyvateľstva“ sa však rozpínali až k budove Central či do samotného podchodu Trnavského mýta. Predtým, než v tomto spomínaní zostúpime do nižších úrovní tohto bývalého nočného pekla, ako sú spomínané lavičky a osudový podchod plný hrôz, najprv zablúdime pred Central.
Tam sa ešte dnes objavujú zvyšné skupinky „nočného obyvateľstva“, no v omnoho menšom počte. Jeden z obyvateľov istého bytu na Trnavskom mýte nám dokonca zaslal fotku, kde môžeme vidieť mysteriózneho bezhlavého človeka, užívajúceho si spoločnosť miestnej komunity.
„Na Trnavskom sme stretávali rôznych čudákov. Niektorí chceli peniaze, iní chceli len obťažovať. Najvyššia úroveň ale bola, keď nechceli nič, iba po sebe nezmyselne kričali,“ poznamenal pre redakciu EMEFKA. Tu sa začíname dostávať do viac fantasmagorického tónu bývalého Trnavského mýta.
Trnavské mýto a lovci upírov
Keď sa v tomto krátkom výlete v čase presunieme k osudným lavičkám pred budovou Novej tržnice, dostávame pohľad na dualitu mestského života. Cez deň sa tam zdržiavali hlavne odpadky, armády cestujúcich a desiatky rôznych osobností, ktoré okupovali takmer všetko miesto na lavičkách. „Nadránom tam mohol človek stretnúť aj potkany. Riadne veľké potkany,“ poznamenal opýtaný obyvateľ Trnavského mýta.
Ak sa človek zastavil na mieste aspoň na desať minút, mohol zazrieť rôzne zázraky. „Raz som čakal na bus a zastavil sa pri mne nejaký mladý bezdomovec a začal sa ma pýtať na to, že či čakám na smrť, že sa dočkám, a strašne rýchlo to hovoril, potom odišiel za niekým iným,“ vysvetlil ďalší Bratislavčan.
Krik a jačanie však sem tam nahradil aj záblesk spravodlivosti. Na Trnavskom mýte a po iných kútoch Bratislavy sa totižto často prevážal a stále preváža aj miestny Blade. Prezýva ho tak skupina ľudí, s ktorými sme sa pre tento článok stretli. Jeho štýl je niečím, čo patrí do post-apokalyptického sveta Mad Maxa.
„Bitky sa tam až tak často nekonali, ale vždy tam bol niekto, kto potreboval, aby ho počulo celé Trnavské mýto,“ referuje jeden z opýtaných. V mene redakcie môžeme sami potvrdiť, že návšteva tohto miesta si kedysi vyžadovala pevné nervy. Ak chcel však človek zažiť doslova hororový zážitok, bolo nutné zostúpiť do hlbín podchodu, kde ho v studených mesiacoch čakalo nemilé prekvapenie.
Kráľ ľudí bez domova?
Teraz si predstav, že je pol jedenástej večer a ty vystupuješ na Trnavskom mýte. Musíš prejsť cez podchod, aby si sa dostal domov. Vonku je chlad. Január. Tvoj kabát je tvoj najlepší priateľ. Vykladáš nohu z električky a okamžite ťa ovaľuje pach močovky. Tu sa začína rozprávanie jedného z našich respondentov – a hororový príbeh z pred približne dvanástich mesiacov.
„Vystúpil som a z jednej zo zastávok sa tiahli dve mokré, už takmer zamrznuté šmuhy močky. Bolo to ako keby niekto za sebou ťahal mŕtvolu, smerovalo to do podchodu,“ začína svoju legendu o takzvanom kráľovi ľudí bez domova.
„Išiel som teda dole a vyzeralo to ako z dákej hororovej hry. Nikto nikde, iba ten pach, tie šmuhy a dychčanie. Musel som tie šmuhy nasledovať, lebo išli smerom k môjmu bytu. No tak som išiel a v strede podchodu bol veľký, fakt veľký muž so stiahnutými a omočenými nohavicami. Kráčal extrémne pomaly. V rukách držal také dve veľké Billa tašky,“ rozprával nám opýtaný mladý muž so strachom v očiach.
Následne muža obišiel a dostavil sa k východu z podchodu. „Tam je potom také miesto, kde prúdi teplý vzduch, a tam ma čakalo asi desať bezdomovcov. Jeden z nich kašľal ako o život. Ďalší čítal knihu. Ostatní sa tam k niečomu ako keby modlili. Stáli tesne pri sebe. Ušiel som čo najrýchlejšie popri nich,“ dokončil svoj príbeh s tým, že sa mu nič nestalo. Napokon dodal, že takéto stretnutia boli v podchode úplne bežnou súčasťou nočného života.
Lepšie časy sú už tu
Veci sa však pohli dopredu! Vďaka intenzívnemu nasadeniu policajných hliadok sa Trnavské mýto zbavilo nálepky nebezpečnej zóny ovládanej kriminalitou a asociálmi. Pravidelná prítomnosť uniforiem v podchode aj na nástupištiach vniesla do priestoru poriadok, čím sa výrazne zvýšil pocit bezpečia cestujúcich aj okoloidúcich.
Policajtom sa podarilo efektívne eliminovať pouličné incidenty a zabezpečiť na tomto dôležitom uzle potrebný pokoj. Aj opýtaná skupina obyvateľov Trnavského mýta povedala, že je to na dobrej ceste. Kedysi problematické miesto sa tak pod ich dohľadom zmenilo na kultúrnejší a bezpečnejší bod Bratislavy, ktorý už viac neodrádza verejnosť svojou pochybnou povesťou.
