U dojčiat, ktoré sajú silnejšie ako ich rovesníci, je väčšia pravdepodobnosť, že do 12 mesiacov výrazne priberú. To je záver štúdie, v ktorej pomocou špeciálnych inteligentných fliaš kategorizovali štvormesačné deti do jedného z troch štýlov sania mlieka. Výsledky poskytujú nový spôsob identifikácie, u ktorého z detí hrozí neskoršie riziko obezity.
Výskum uskutočnila pediatrička Julie Lumeng, ktorá tvrdí, že „schopnosť identifikovať rizikové faktory obezity vo veľmi ranom veku by mohla znamenať lepšie zdravie pre dieťa, keď vyrastie.“
Štýl sania z fľaše môže byť cennou informáciou pri predchádzaní negatívneho budúceho zdravotného stavu súvisiaceho so zvýšenou hmotnosťou. Rodičom tiež napovie, ako majú zosúladiť spôsob, dávku a čas kŕmenia.
Štúdie sa zúčastnilo 114 matiek so štvormesačnými deťmi, ktoré boli kŕmené pomocou špeciálnej fľašky merajúcej viaceré parametre, ako je štýl satia, frekvencia, plynulosť, množstvo za určitý čas. Matky tiež vyplnili dotazníky o stravovacích návykoch dieťaťa pri oboch váženiach.
Bábätká boli odvážené pred experimentom a vo veku 12 mesiacov, teda po ôsmich mesiacoch. Deti, ktoré preferovali silnejšie a intenzívnejšie sanie, nabrali na váhe viac a rýchlejšie ako dojčatá s pomalším štýlom.
Iná podobná štúdia skúmala štýl sania a vznik obezity u detí od jedného do štyroch mesiacov. Výsledky rovnako ukázali spojitosť silnejšieho sania a rizika priberania.
„Vyšší maximálny sací tlak vo veku 1 mesiaca bol významne pozitívne spojený s väčším prírastkom hmotnosti od narodenia do 4 mesiacov.“
Vysokorizikové deti sali 930-krát, teda o 50 % viac ako ostatné. Nasávali v priemere 45-krát za minútu v porovnaní s priemerom, ktorý je 36-krát/min. Vysokorizikové deti tiež konzumovali o 20 % viac umelého mlieka a vo veku jedného mesiaca začali výraznejšie priberať na váhe.
Materské mlieko z fľaše spôsobuje rýchlejšie priberanie
V súvislosti s kŕmením batoliat už predošlé prieskumy zistili, že deti, ktoré dostávajú umelé mlieko, sú vystavené väčšiemu riziku obezity. Deti dojčené materským mliekom, bez ohľadu na množstvo, už po prvých mesiacoch mali o 30 % nižšie riziko vzniku obezity v neskoršom veku, v porovnaní s deťmi kŕmenými výlučne umelým mliekom.
Štúdia na 1 899 dojčatách zistila, že preferencia materského mlieka z fľaše namiesto prsníka zvyšuje riziko o 10 %. Tento rozdiel bol zaznamenaný aj pri kombinácii kŕmenia materským mliekom z prsníka a odsatým z fľaše. Prírastok hmotnosti dojčiat tak nesúvisí len s typom mlieka, ale aj so spôsobom jeho dodávania. Zdá sa, že výlučné dojčenie ponúka väčšiu ochranu ako kombinácia dojčenia a umelej výživy či čapovaného materského mlieka.
Prečo je to tak?
Pri priemernom kŕmení umelým mliekom vypijú väčšie množstvo na jedno posedenie ako deti dojčené. Hoci tie sú počas dňa viackrát priložené k prsníku, než je nedojčeným podaná fľaška, celkovo ho vypijú menej. Kŕmenie z fľaše podporuje prekrmovanie. Ďalším dôvodom je fakt, že umelé mlieko nemá špecifické faktory, ktoré pomáhajú regulovať chuť dieťaťa do jedla. Keď má dosť, samo sa odtiahne od prsníka, zatiaľ čo fľaškové má tendenciu piť do dna.
- o 15 % viac po 3 mesiacoch
- o 23 % viac po 6 mesiacoch
- o 20 % viac po 9 mesiacoch
- o 18 % viac po 12 mesiacoch
