Zrejme si to už niekedy zažil. Sleduješ film, v ktorom sa preženie mestom tornádo, zem sa otvorí ako učebnica geológie a celá krajina sa ocitne pod vrstvou popola. A ty si len spokojne vydýchneš, že žiješ v krajine, kde sa príroda správa inak. Ale pozor – nebolo to vždy tak. Možno ani netušíš, ale aj Slovensko skrýva sopečnú minulosť.
Ako vlastne sopka vznikne (a prečo sa Slovensko nemusí báť)
Sopka vzniká vtedy, keď sa z útrob Zeme na povrch prediera magma. Po jej výstupe sa mení na lávu, ktorá si razí cestu krajinou bez ohľadu na prekážky. Ale vieš, prečo sú niektoré oblasti sveta plné sopiek a iné úplne pokojné?
Zemský povrch nie je jednoliaty. Je rozdelený na obrovské litosferické dosky, ktoré sa pomaly pohybujú. Narážajú do seba, vzďaľujú sa alebo sa navzájom podsúvajú. A práve v týchto kontaktných zónach sa často uvoľňuje energia – či už v podobe zemetrasení, alebo výbuchov sopiek. Preto väčšinu aktívnych vulkánov nájdeš na okrajoch kontinentov, a nie vo vnútrozemí.
Slovensko má šťastie, že sa dnes nachádza mimo týchto aktívnych oblastí. No v minulosti to tak nebolo. Práve pohyb litosferických dosiek spôsobil, že sa na našom území zrodilo viacero sopiek, ktoré formovali krajinu, ako ju poznáš dnes.
Pred 20 miliónmi rokov
V čase, keď si naša planéta prechádzala búrlivým obdobím vývoja, vyzeralo Slovensko úplne inak. V oblasti, kde dnes stojí Banská Štiavnica alebo Kremnica, sa vtedy rozprestieralo more. No pozdĺž jeho pobrežia sa začalo dvíhať pásmo vulkánov, ktoré postupne pretvárali krajinu.
Sopky sa tiahli od Kremnických vrchov cez Štiavnické vrchy, Poľanu a Cerovú vrchovinu, pokračovali na juh do Maďarska a opäť sa vracali na územie Slovenska v oblasti Slanských vrchov. Tieto vulkanické pohoria boli vtedy aktívne a ich výbuchy patrili medzi najväčšie geologické udalosti nášho regiónu.
Niektoré z týchto sopiek boli explozívne, iné vytvárali rozsiahle lávové prúdy. Vďaka nim dnes môžeme obdivovať rôznorodý geologický terén – od majestátnych kužeľovitých vrchov až po pozostatky kráterov, ktoré dnes pôsobia ako malebné doliny.
Dnes sú z nich turistické lokality
Našťastie pre nás, tieto sopky už dávno stratili svoju silu. Sú vyhasnuté, neaktívne a premenené na nádherné prírodné scenérie, ktoré lákajú turistov, milovníkov geológie aj dobrodruhov.
Štiavnické vrchy sú dnes známe najmä vďaka romantickým jazerám, ktoré vznikli v kráteri bývalej sopky. Poľana patrí medzi biosférické rezervácie UNESCO a ukrýva najväčší vyhasnutý stratovulkán na Slovensku. Cerová vrchovina zasa ukazuje krásu bazaltových stĺpcov a zvyškov lávových prúdov.
Takže nabudúce, keď sa budeš prechádzať po turistickom chodníku niektorého z týchto pohorí, spomeň si – kráčaš po krajine, ktorá kedysi planula ohňom.
Slovenské Pompeje
Jedno z najfascinujúcejších miest nájdeš v Cerovej vrchovine – v oblasti, ktorá bola kedysi živým ohnivým pásmom. Práve tu leží Kostná dolina, súčasť geoparku Novohrad, a spolu s ňou aj príbeh, ktorý by pokojne obstál ako slovenská verzia Pompejí.
Na konci treťohôr tu došlo k mohutnému výbuchu, ktorý zaskočil všetko živé. Zvieratá, ktoré vtedy obývali údolia, neunikli osudu – boli náhle zasypané a zakonzervované sopečným popolom. Dnes ich pozostatky môžeš vidieť v múzeách – vo Viedni, Budapešti, ale aj v Rimavskej Sobote.
Kamenný vodopád
Ak sa z Kostnej doliny presunieš len o kúsok ďalej, objavíš ďalšiu výnimočnosť – čadičový vodopád ukrytý pod zrúcaninou hradu Šomoška.
Pred štyrmi miliónmi rokov sa tu nachádzala aktívna sopka. Z jej horúcej lávy, keď sa ochladzovala, vytvorila pravidelné päť- a šesťboké stĺpy, ktoré sa ako kamenný vodopád zrútili dolu. A práve z úlomkov tejto lávy je postavený aj samotný hrad nad vodopádom.
Keď bola Banská Štiavnica kráľovnou medzi sopkami
Stredné Slovensko dnes pôsobí pokojne, no nie vždy to tak bolo. Práve tu, medzi Levicami, Krupinou, Zvolenom a Novou Baňou, sa kedysi vypínal najväčší stratovulkán súčasnej strednej Európy.
Obrovská sopka, ktorá tu kedysi dominovala, siahala až do výšky štyroch kilometrov a rozprestierala sa na území, ktoré by dnes pokrývalo vyše 2 000 štvorcových kilometrov.
A aj keď sa zdalo, že utíchla, v štvrtohorách ešte naposledy prehovorila. Z jej vnútra sa totiž vytlačila menšia čadičová sopka, ktorá dnes vytvára Ostrý vrch – ten, čo nesie slávnu kalváriu. A neďaleko odtiaľ, pri Tekovskej Breznici, sa zrodil Putikov vŕšok – posledný dych tejto obrej sopky, ktorý vyprskol lávu ešte pred 120 000 rokmi.
Zabudnutý sopečný gigant – Poľana
Zatiaľ čo Štiavnica pútala pozornosť, o kúsok ďalej rástla jej vážna konkurentka – Poľana. Aj ona bola kedysi majestátnym vulkánom a dnes jej pozostatky vytvárajú náhornú plošinu, ktorá ukrýva tichý príbeh veľkého výbuchu.
Podľa rekonštrukcií jej niekdajší vrchol siahal ešte o vyše kilometer vyššie než dnešných 1 458 metrov. Sopka tu chrlila lávu cez dvojkilometrový komín, ktorý sa týčil nad miestom, kde dnes nájdeš osadu Kyslinka. A aj keď z pôvodného vrcholu veľa nezostalo, bola jednou z najväčších vulkanických formácií v širokom okolí.
Aj keď sú slovenské sopky dávno vyhasnuté, ich stopy sú stále jasne viditeľné v krajine. Stačí si naplánovať výlet a môžeš sa doslova prejsť po miestach s horúcou minulosťou.
Obsah bol spracovaný z podkladov slovander.sk.
