Správa o stave právneho štátu Európskej komisie (EK) odporúča pre efektívnejšie vyšetrovanie korupčných káuz obmedziť právomoci generálneho prokurátora.
Upozorňuje na kompetencie generálneho prokurátora práve v spojitosti so zatýkaním ústavných činiteľov. „Tak, ako už odporučila aj Benátska komisia, navrhuje Európska komisia oklieštenie právomocí generálnemu prokurátorovi a zmenu §363 Trestného poriadku. Komisia oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti pracuje na zmene tohto paragrafu a prízvukuje, že takáto zmena by bola v súlade s európskymi štandardami o autonómii a nezávislosti prokuratúry,“ uviedol v tlačovej správe hovorca Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) Peter Bubla.
Slovensku sa v hodnotení komisie podarilo v niektorých oblastiach presadiť zmeny k lepšiemu, v iných zostáva na rovnakom mieste. Správa Európskej komisie objektívne pomenováva pozitívne aj negatívne trendy pri uplatňovaní princípov právneho štátu. Európska komisia adresovala Slovensku odporúčania, ktoré by mala krajina splniť pre vyššiu úroveň právneho štátu. Medzi šesť hlavných odporúčaní patrí potreba zaistiť, aby členovia Súdnej rady mali dostatočné záruky nezávislosti (proti zbaveniu funkcie), ako aj zabezpečiť dostatočné záruky v prípadoch uplatňovania trestnoprávnej zodpovednosti sudcov za trestný čin ohýbania práva vo vzťahu k ich súdnym rozhodnutiam.
Ďalej komisia odporúča predložiť návrhy upravujúce oblasť lobingu a posilniť legislatívu týkajúcu sa konfliktu záujmov a priznávania majetku, zlepšiť koordináciu medzi orgánmi vymáhajúcimi právo a zabezpečiť objektívnosť rozhodnutí prokurátorov, poskytnúť ďalšie záruky pre zlepšenie bezpečnosti novinárov vrátane reformy právnej úpravy ohovárania a zvýšiť nezávislosť verejnoprávnych médií. V správe komisia pozitívne hodnotí a oceňuje posilnenie právomocí Súdnej rady reformou Ústavy SR, reformu súdnej mapy alebo začiatok fungovania Úradu pre správu zaisteného majetku alebo Najvyššieho správneho súdu SR.
Kriticky EK vníma fungovanie verejnoprávnych médií, najmä spolitizovaniu procesov menovania a odvolávania verejných funkcií, ako aj obmedzené zapojenie občianskej spoločnosti do procesu tvorby zákonov. „Navyše, pre neobsadenie postu Verejného ochrancu práv stále pretrvávajú na Slovensku obavy v oblasti rovnosti ľudských práv. Viaceré snahy ústavných činiteľov v oblasti rodovej rovnosti, LGBTIQ práv, či ochrany reprodukčných práv žien nezostali opomenuté a komisia konštatuje, že v týchto oblastiach nenastal žiaden pokrok,“ dodal Bubla.
