Deti si nie vždy uvedomujú, že to, čo robia, je nebezpečné. Ich mozog vidí zábavu, veľké dobrodružstvo a možné následky s tým spojené s prehľadom ignoruje. Všetci sme v detstve vyvádzali nepredstaviteľné kúsky, na ktoré keď si spomenieme dnes – teraz už ako dospelí – sa nám obratom zježia všetky chlpy na tele. Ľudia na Reddite v nedávnom vlákne prezradili, ako vystrájali v detstve oni. Poďme si ich príbehy spoločne prečítať.
1. Skočila som zo stromu na záhrade s igelitovou taškou v rukách. Myslela som si, že mi poslúži ako padák. Podľa mojej logiky predsa plast zachytí vzduch lepšie ako nejaká látka a moje „cvičné lety“ s bábikami mi to len potvrdili. Pripadala som si ako génius, až kým som svoju hypotézu neotestovala na vlastnej koži. Nebol to dobrý nápad.
2. Snažila som sa nabrúsiť si zuby nožom. Mala som 12 a akurát fičali filmy o upíroch. Fakt som si myslela, že keď si ich nabrúsim, zrazu v sebe odomknem nadľudskú silu a schopnosť trblietať sa na slnku. Šokujúce, no nestalo sa tak.
3. Keď naši neboli doma, pravidelne som si spod drezu povyťahovala všetky čistiace prostriedky a následne ich spolu zmiešala vo veľkom lavóre. Tvárila som sa, že som čarodejnica a miešam elixíry. Dodnes som nepochopila, ako to, že som sa nepriotrávila. Alebo ešte horšie, nevyhodila celú našu kuchyňu do vzduchu.
4. Raz sa mi podarilo rozbiť ortuťový teplomer. Celé popoludnie som sa potom hrala s guličkami ortuti, lebo som netušila, že je vysoko jedovatá.
5. Liepal som sa po stromoch. Ten najvyšší mal viac ako 12 metrov a dobre som sa z neho zrúbal. Moje jediné šťastie bolo, že mal veľa konárov, ktoré spomalili môj pád.
6. S bratom sme si vytvorili vlastný plameňomet – za pomoci deodorantu v spreji a zapaľovaču. Brat následne strávil 5 mesiacov v nemocnici s ťažkými popáleninami a prišiel o ucho. Ak toto číta nejaké dieťa a myslí si, že to znie ako zábava, nie. Fakt to nie je sranda.
7. S kamarátmi sme chodievali s lukom do poľa. Ľahli sme si na trávu, rukami aj nohami napínali tetivu a následne strieľali šípy rovno do neba. Nad seba. Niektoré vyleteli tak vysoko, až sa nám stratili z dohľadu. Keď si na to teraz spomeniem, až ma oblieva studený pot. Ako dieťa som to ale za nebezpečné nepovažoval.
8. Ako 4-ročná som prehĺtala hrozná v celku. Len tak, pre zábavu. Prestala som po tom, čo som to jedného dňa spravila pred mamou a tá takmer vyskočila z kože. „Mami, aha, ako to prehltnem celé!“ zakričala som na ňu a ona mi okamžite vychmatla hrozno z ruky. Vraj sa ním zadrhnem. Dovtedy mi tento možný scenár vôbec nenapadol.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
