9. Zoskočil som dolu z domčeku na strome, ktorý mi tatko postavil na záhrade. Daný strom bol pomerne košatý, mal obrovské konáre a moja detská myseľ v tom mala úplne jasno – skĺznem sa po nich ako na šmykľavke. Vo videohre, ktorú som totiž akurát hral, to fungovalo perfektne. Bohužiaľ, konáre ma neudržali a ja som skončil na zemi. Našťastie z toho vzišlo len pár odrenín.
10. Kým mali naši návštevu, vkradol som sa im (návšteve) do auta a zavrel som sa v kufri. Videl som v tom potenciál na obrovské dobrodružstvo… až kým sme nešli už dobrú hodinu a oni stále nezastavovali. Keď konečne zaparkovali, vykukol som z kufra a oni takmer dostali mŕtvicu. Zaracha som mal hádam ešte pol roka.
11. Fajčila som cigarety. Takto spätne ma z toho striasa, no päťdesiat rokov dozadu fajčili fakt všetci a všade. Moji rodičia fajčili. Rodičia všetkých mojich kamarátov fajčili. Učitelia fajčili v kabinetoch, lekári fajčili v ordináciách – išlo o bežnú prax. Na strednej sme mali na dvore vyhradené miesto na fajčenie. Pre študentov! Dnes mi to vôbec hlava neberie.
12. Chcel som si vyrezať tekvicu, no nemal som nôž. Tak som použil viečko prázdnej hrdzavej plechovky, ktorú som našiel pohodenú na zemi… a celý sa ňou dochrámal.
13. Raz nás aj s bratom strážil bratranec. Vonku bolo hádam sto stupňov a my sme si chceli napustiť detský bazén, aby sme sa mohli trochu schladiť. Bratranec sa pokúšal spojazdniť záhradnú hadicu, no ani za ten svet sa mu to nedarilo. Keď sme teda s bratom v garáži narazili na nejaké bandasky s tekutinou, povedal, že môžeme použiť to. Myslel si, že ide o destilovanú vodu. Bol to benzín.
14. Až ako 16-ročný som sa dozvedel, že pchať vidličku do hriankovača je extrémne nebezpečné. Celkom ma prekvapuje, že ma to za tie roky ani jedenkrát nekoplo.
15. Hrala som sa, že sú moje bábiky v letnom tábore, a rozhodla som sa im usporiadať opekačku. Na tú som, logicky, potrebovala ohnisko, tak som si jedno spravila. Rovno uprostred mojej izby. Našťastie sme mali doma na podlahe kachličky, inak by som nás obratom premenila na bezdomovcov.
16. So súrodencami sme skákali do odpadovej šachty. Našťastie vrecia s odpadkami na druhej strane vždy zmäkčili náš pád, ale aj tak to nebola práve najbezpečnejšia hra. Naši sa vždy čudovali, prečo tak strašne smrdíme, keď prídeme domov, no radšej do toho priveľmi nevŕtali.
