Automobilový svet v roku 2026 čelí krutej pripomienke, že stabilita výrobných reťazcov je len krehkou ilúziou. Hoci sa zdalo, že éra prázdnych skladov a nekonečných poradovníkov je definitívne za nami, začiatok nového roka nás vracia do nepríjemnej reality. Moderné vozidlá, dnes viac počítače na kolesách než mechanické stroje, sa stali rukojemníkmi súčiastok v hodnote pár eur. Stačí jediný chýbajúci čip a miliardové investície do výrobných liniek stoja v mŕtvom bode, zatiaľ čo svetoví giganti bezmocne rátajú straty. Web Techbyte informoval aj o ďalšom probléme, ktorý devastuje tento priemysel.
V centre tohto priemyselného zemetrasenia sa ocitla japonská Honda. Hlavným katalyzátorom problémov je spoločnosť Nexperia, kľúčový dodávateľ polovodičov so sídlom v Holandsku. Problém však nie je len technický, ale hlboko politický.
Medzi Pekingom a Haagom totiž prebieha ostrý diplomatický súboj o kontrolu nad technológiami na výrobu čipov. Tento geopolitický konflikt sa z konferenčných miestností presunul priamo do tovární, kde Honda dopláca na napäté vzťahy medzi svetovými mocnosťami.
Aké sú dôsledky?
Nuž, drastické. Bez špecifických riadiacich jednotiek sú moderné automobily len nepoužiteľnými kopami plechu. Kríza, ktorá sa začala nenápadne, dnes paralyzuje globálnu sieť závodov. Prvé varovné výstrely zazneli už počas jesene 2025 v Mexiku, kde sa úplne zastavila výroba kľúčového crossoveru HR-V. Tento výpadok spustil dominový efekt, ktorý sa bleskovo prehnal cez Spojené štáty až do Kanady.
Momentálne sa epicentrum problémov presunulo do Číny, kde je situácia najnapätejšia. Tri veľké výrobné závody, prevádzkované v spolupráci s Guangzhou Automobile Group, museli prehodnotiť svoje plány. Pôvodne ohlásené krátke odstávky sa predĺžili o ďalšie dva týždne. Ak sa situácia zastabilizuje, stroje by sa mali rozbehnúť najskôr 19. januára, no vedenie spoločnosti narába s týmto termínom len veľmi opatrne.
Ani domáca pôda v Japonsku nezostala ušetrená. Denník Japan Times potvrdil, že tamojšie fabriky boli nútené na niekoľko dní prerušiť prevádzku. Hoci sa linky postupne prebúdzajú, ich výkon ani zďaleka nedosahuje požadované maximum. Pre japonskú ekonomiku ide o ďalšiu bolestivú ranu, najmä po tom, čo podobným turbulenciám v nedávnej minulosti čelili aj konkurenti ako Toyota či Nissan.
Ako táto kríza ovplyvní vozidlá?
Výrobný útlm vyústil do drastickej revízie obchodných plánov Hondy. Pôvodný ambiciózny cieľ predať 3,62 milióna vozidiel musela automobilka skresať na 3,35 milióna, čo v prepočte znamená stratu produkcie približne 270 000 automobilov. Pre koncových zákazníkov, vrátane tých slovenských, to neveští nič dobré – menšia ponuka pri neutíchajúcom dopyte nevyhnutne predĺži čakacie lehoty na nové kľúče o celé mesiace.
Súčasná situácia naplno odhaľuje krehkosť stratégie „just-in-time“ a nebezpečnú závislosť od úzkeho okruhu dodávateľov. V roku 2026 sa ukazuje, že globálna čipová kríza nie je minulosťou, len zmenila svoju podobu a stala sa rukojemníčkou diplomatických rozporov. O osude miliónov ton ocele a fungovaní nadnárodných kolosov dnes nerozhoduje dopyt na trhu, ale neviditeľné kremíkové doštičky a politické nálady svetových mocností.
Budúcnosť autopriemyslu nateraz zostáva v zajatí neistoty a neustálej improvizácie. Kým sa technologické spory medzi kľúčovými krajinami neupokoja, kľúče od nového vozidla zostanú vzácnym artiklom. Začiatok roka 2026 je tak pre výrobcov aj motoristov tvrdým testom trpezlivosti, kde cesta k novému autu vedie cez zložité bludisko globálnej politiky a ochromených logistických reťazcov.
