Ešte kebyže sa stretne s Tung Tung Tung Sahurom, tak by si pravdepodobne myslel, že ide o najmocnejšieho vladára Zeme. Firmy by mu ponúkali spolupráce na energetické nápoje „Valaška Power“ a predajcovia outdoorového oblečenia by ho chceli obliecť do Gore-Texovej košele so vzorom modrotlače.
Boj proti moderným drábom
Keby však Juraj vytriezvel z oparu zábav s politickými subjektami (ktoré by sa na neho vykašľali, lebo jeho zapojenie do ich programu by si vyžadovalo „intenzívnu starostlivosť“ tridsiatich vysokoškolských profesorov), jeho zbojnícka nátura by sa opäť ozvala.
Rýchlo by identifikoval, kto sú moderní drábi. Neboli by to chlapi v uniformách s mušketami, ale exekútori, nebankovky, špekulanti s nehnuteľnosťami a skorumpovaní úradníci skrytí za hradbami byrokracie.
Prvotné pokusy by skončili katastrofálne. Fyzické násilie je dnes trestané, no policajné zložky by ho nevedeli dolapiť. Vytvoril by si základňu v horách, kde by sa pripojil na wifi neďalekého hotela. Jánošík by sa tak pokúsil o „digitálny zboj“.
Keďže fyzické prepady sú v čase všadeprítomných kamier a tvojho GPS monitoringu prakticky nemožné, musel by sa stať etickým hackerom. Predstav si scénu, kde tento vrchár sedí v kaviarni s MacBookom a namiesto cinkania dukátov sa ozýva zvuk potvrdenej transakcie, ktorou práve vymazal dlhy tisíckam rodín v exekúcii.
Nuž, nie, takto by to asi nefungovalo. Asi by sa z neho stal internetový trol. „Ozbíjam ťa! Navaľ všetky lajky na moju profilovku!“ znel by jeden zo 100 000 komentárov, ktoré by rozposlal po celom Facebooku pod menom Juri Ďuri. Na profilovke by mal prémiovú valašku alebo akúsi studničku.
Stret s tvojou realitou a rozdelenou spoločnosťou
To, čo by Jánošíka v roku 2026 zlomilo najviac, by však bola naša spoločnosť. Zistil by, že hoci sme sa zbavili feudalizmu, dobrovoľne sme sa uväznili v nových štruktúrach. Naše hádky o politiku, polarizácia na internete a vzájomná nenávisť by ho desili viac než šibenica v Liptovskom Mikuláši.
Jedna časť nášho národa by ho uctievala ako mesiáša. Druhá by ho v diskusiách označovala za t*roristu, dezoláta alebo extrémistu, ktorý narúša stabilitu právneho štátu. Videli by sme protesty za jeho prepustenie, keby ho polícia zadržala za chýbajúce povolenie na zhromažďovanie takzvanej novej zbojníckej strany (niečo ako žandári, len reverzní), a zároveň petície za jeho okamžitú deportáciu späť do histórie, lebo neplatí dane a nemá e-kasu. Na stope by mu boli úplne všetci.
Finále na modernom súde
Ak by Jánošík skončil pred súdom v roku 2026, proces by trval roky. Na rozdiel od minulosti by mal právo na obhajcu a predbežné opatrenia. Stal by sa celebritou súdnych siení. Jeho proces by sme sledovali naživo na STVR a pod oknami by mu stáli fanúšikovia s fujarami. Rozsudok by však pravdepodobne nebol taký definitívny ako hák pod rebro. Dostal by podmienku, zákaz pobytu v lesoch nad 800 metrov nad morom a povinnosť absolvovať kurz finančnej gramotnosti – aby mohol platiť tie fajnové dane.
Jánošík roku 2026 by nakoniec možno zistil, že sloboda, za ktorú bojoval, dnes vyzerá úplne inak. Že hoci máš plné regály a môžeš cestovať, tvoja duša je v porovnaní s jeho dobou uväznená v neviditeľných sieťach povinností a digitálneho hluku.
Možno by sa nakoniec potichu vytratil späť do hôr. Zlomil by valašku o prvý betónový stĺp a nechal by ťa v tvojom pretechnizovanom svete s jedinou otázkou. „Bol si niekedy skutočne slobodnejší než zbojník na úteku?“ povedal by a zamieril by smerom k jazve hory, z ktorej vyliezol.
