Na internete je asi sedem miliárd článkov o tom, aké dôležité je dodržiavať spánkový režim, aké nesmierne podstatné pre ľudskú existenciu je čerpanie energie počas noci minimálne osem hodín a ako sa najviac rátajú práve tie prespaté hodiny pred polnocou. Ale ty budeš mať radšej vačky pod očami ovisnuté až po kolená, len aby si mohol dopozerať tú osemhodinovú kompilačku mačiek splachujúcich záchod, však?
1. Zodpovedné štádium
Si zodpovedná a uvedomelá ľudská bytosť, preto si viac ako dostatočne uvedomuješ, že zajtra máš k*rva veľa vecí na práci. Keď ležíš na chrbte a pozeráš sa nadol, tak sa tvoj p*nis nachádza presne za siedmymi horami a za siedmymi dolami, takže by bolo ideálne odštartovať deň dvomi kolečkami okolo baráku alebo ísť aspoň dole po schodoch do schránky. Potom ťa čaká práca, aby si neskapal od hladu (aj keď niekedy reálne uvažuješ nad tým, že radšej budeš držať hladovku ako ďalších osem hodín počúvať toho kreténa pri vedľajšom stole ako dvíha telefóny, papá chlebík s maslom a medom, mliaska pri tom tak, že ešte aj Putin si nechal vyrobiť ochranné slúchadlá a šúcha nohou o koberec) a potom hor sa na svoje dospelácke povinnosti. Odniesť šek na poštu, vysvetliť puchre zo zdravotky, že ten nedoplatok vo výške dvadsaťsedem centov si uhradil už pred sedemnástimi rokmi a fakt nie je tvoj problém, že to oni neevidujú, nakúpiť, spapať svoj chlebík s maslom a medom (pri ktorom nemliaskaš, keďže si bol obdarený funkčnou sánkou, čo ti umožní zavrieť papuľu, keď prežúvaš), pozrieť správy, zanadávať na systém a ukradnuté eurofondy a pri večernom sr*ní vylúštiť dve sudoku. Je toho jednoducho veľa a preto musíš byť vyspinkaný doružova.
2. Štádium „ukladám sa na zimný spánok“
Zababušíš sa do periny, nastavíš si budík (áno, presne v tomto poradí, pretože si idiot a potom sa môžeš babušiť do periny znovu), zavrieš oči a celým svojím bytím si pripravený ísť spať. Ty. Tvoj mozog má však na celú situáciu celkom iný názor a v dohľadnej dobe sa do spánkového režimu rozhodne prepnúť nechystá. Namiesto toho začne filozofovať nad problematikou nesmrteľnosti chrústa alebo ešte ideálnejšie, vybavovať ti dávno zabudnuté spomienky na letný tábor na Balatone, kedy si Ivanke z Jelšovej doniesol na znak lásky kamienok a v sekunde, keď si ho chcela zobrať si po prvý raz okúsil, aké to je mať erekciu. A hneď nato si okúsil aj čosi iné, no to už malo viac spoločné so slovami ako poníženie, sklamanie a chuť obesiť sa na najbližšej borovici ako s vývojovými pochodmi v tvojom p*nise.
3. Štádium spartakiády
Už si polemizoval nad tým, či syr, ktorý má záruku do tretieho augusta bude pokazený už tretieho augusta ráno alebo až večer, aj nad tým, či si ženy holia zadky. Usúdil si že určite, lebo inak si nevieš vysvetliť, prečo tvoj análny otvor obklopuje fauna a flóra dažďového pralesa a teda môžeš s hrejivým pocitom na srdiečku zaľahnúť a spať. Zaľahol si, to áno. No pri pokuse spať to akosi celé zlyhalo. Zrazu preklínaš celú svoju telesnú štruktúru, ktorá nedostane kŕč ako je rok dlhý, no keď sa snažíš upadnúť do ríše snov razom ti lomcuje celým telom. Najprv ti myká pravou nohou. Potom ti kompletne stuhne. Samozrejme vtedy ako naparádu ťa začne tlačiť na mechúre a ty premýšľaš, či sa máš na tej hajzel doplaziť alebo ako konkrétne si to tvoja telesná schránka predstavuje. Kŕč povolí. Ideš na záchod. Potme, lebo inak by si asi oslepol, takže naj*beš do každého rohu skrinky v byte. Nikdy predtým si si nevšimol, že máte doma tak šialene veľa nábytku. S úľavou a malíčkom v jednom ohni sa vraciaš do postele. Stŕpne ti ruka. Začne ťa svrbieť nos. Nevieš si ho poškriabať, lebo jednu ruku máš stŕpnutú a druhú pod bruchom. Šúchaš si nos o vankúš a nenávidíš sa. Otočíš sa na druhú stranu a hľa… Opäť ti začína mykať pravou nohou.
4. Štádium polnočnej socializácie
Keď tvoje končatiny konečne prestanú nacvičovať imaginárnu choreografiu na Despacito, zapípa ti mobil. Svetlo displeja ožiari celú izbu, vypáli ti obe zrenice a hlások v tvojej hlave ti hovorí, že ak si tú správu neprečítaš teraz, zajtra už môže byť neskoro. Čo ak majú pevné trojky od vedľa zrazu chuť na nezáväzný sex? Alebo Kaufland vyhlásil akciu na dva kartóny piva za jedno euro a do rána už budú všetky predajne v postapokalyptickom štádiu? Alebo babke zase horí studňa? Načahuješ sa teda pre ten malý diablov elektronický vynález, ubezpečuješ svoje oči, že na trochu prudkého jasu ešte nikdy nikto nezomrel a čítaš správu od Feriho z kanclu: „cau, nevies ci budu zajtra gastrace?“ A toľko ti stačí. Presne šesť slov o stravných lístkov je pre teba dostačujúcim odrazovým mostíkom do úskalia osemhodinových kompilačiek o mačkách, ktoré splachujú záchod, mačkách, ktoré spia v záchode a mačkách, ktoré s*rú svojim majiteľom do postele.
5. Štádium „zmŕtvychvstanie“
Niekde medzi receptom na holandský uhorkový šalát a videom Japonca, čo urobí dvesto klikov na jednej ruke za minútu, ti mobil j*bol na ksicht a tvoje telo vyplo. Vonku už svitalo, susedovie kohút spieval nebu serenády (pre objasnenie to asi nie je skutočný kohút, len niektorí nepochopiteľní jedinci občas nadobúdajú pocit, že je strašne fasa nápad nastaviť si na ranný budík škriekanie operenca a postaviť tým o siedmej ráno do pozoru celú bytovku) a ty si tesne pred kolapsom vykalkuloval, že ti ostáva presne hodina a osemnásť minút čistého času na spánok. Takže pokiaľ nie si Chuck Norris, ktorý zabehne dvanásťminútovku za osem minút, už vtedy ti bolo jasné, že ráno bude kruté. A potom príde zmŕtvychvstanie. Zazvoní ti všetkých päť budíkov, z ktorých ani jeden nemá šancu prelomiť komatické rozpoloženie, do ktorého si upadol, pevné trojky s klopotom opätkov odcupkali po chodbe k výťahu a na strechu bytovky spadol z neba traktor. Nič. Až štyridsať sekúnd pred tým ako ti ujde posledný autobus, ktorým sa stihneš do práce dotrepať včas, rozlepíš oči, zistíš, že je to v p*či, a zaradíš najvyšší rýchlostný stupeň, akého si v tejto fáze schopný (rozumej jednotku). Rýchlo si navliekaš nohavice, schmatneš kľúče, šprintuješ na zastávku a kruhy pod očami vlečieš meter za sebou. Vonku prší, preletel si cez mláku, cez tu šíru vodu, ponožky máš kompletne mokré a autobus si nestihol. Ale dnes večer… Dnes už pôjdeš určite skoro spať.
Titulná fotka: slothilda.com
