Počas druhej svetovej vojny zohral kľúčovú rolu pri vývoji atómovej bomby. Bol zástancom jej použitia proti Japonsku, neskôr ho ale trápili výčitky svedomia. Fascinujúci príbeh amerického fyzika J. Roberta Oppenheimera už o pár dní ožije na striebornom plátne v réžii Christophera Nolana.
Nadané dieťa
Julius Robert Oppenheimer sa narodil 22. apríla 1904 v New Yorku. Už ako dieťa prejavoval nesmierne vysoký intelekt. Nielenže mal výborné známky, ale veľký problém mu nerobili ani cudzie jazyky. Počas života sa ich naučil hneď niekoľko, okrem iných aj latinčinu.
Zamiloval si fyziku a chémiu, ale venoval sa štúdiu filozofie a poézie. Študoval fyziku a chémiu na prestížnom Harvarde, neskôr v Cambridgi. Odtiaľ zamieril na nemeckú univerzitu Georga Augusta v Göttingene, kde napísal svoju doktorandskú prácu.
V roku 1928 sa vrátil do Spojených štátov, kde sa venoval otázkam kvantovej elektrodynamiky. Okrem toho aj prednášal. V roku 1940 sa oženil s biologičkou Katherine Puening. Mali dve deti.
Geniálny organizátor
Počas prebiehajúcej druhej svetovej vojny sa Spojené štáty obávali, že sa nacistom podarí zostrojiť atómovú bombu. Viacero predných vedcov na čele s Albertom Einsteinom americkú vládu varovalo, že pokiaľ by sa tak stalo, znamenalo by to zánik ľudstva. Americká vláda sa preto zo všetkých síl snažila Nemecko predbehnúť.
Za týmto účelom bol v roku 1942 v laboratóriách Los Alamos spustený tajný vládny projekt Manhattan. A Oppenheimer bol jeho neodmysliteľnou súčasťou. Mal na starosti vedenie výskumu. Okrem neho sa na projekte zúčastnilo veľké množstvo vedcov, ktorí mali dva roky na to, aby atómovú bombu zostrojili. Začali preteky s časom a vedci boli pod obrovským tlakom.
Oppenheimer však celú situáciu dokázal zvládnuť. Mal totiž výborné organizačné schopnosti a tiež charizmu, ktorou si získaval prirodzený rešpekt. Nevyhol sa však problémom. Vzhľadom na to, že sa stýkal s ľavicovými aktivistami (jeho dobrou priateľkou bola členka komunistickej strany Jean Tatlock), FBI ho podozrievala zo špionáže pre Sovietsky zväz.
Oppenheimer sa ale dokázal obhájiť a postavil za zaňho aj generál Groves, ktorý na projekt Manhattan dohliadal. Podozrenie zo špionáže sa Oppenheimerovi neskôr vrátilo ako bumerang. Atómovú bombu sa však Oppenheimerovi a jeho tímu napokon podarilo zostrojiť.
Ničiteľ svetov
V Novom Mexiku tak 16. júla 1945 prebehol historicky prvý jadrový test s názvom Trinity. Oppenheimer neskôr spomínal, že reakcie naň boli nesmierne silné. Niektorí ľudia sa tešili z úspechu a smiali sa, iní plakali, väčšina však mlčala. Samotnému Oppenheimerovi vtedy mysľou prebehol citát zo staroindického eposu Bhagavadgíta: „Stal som sa Smrťou, ničiteľom svetov.“
V tom čase už nacistické Nemecko padlo aj bez použitia jadrovej zbrane. Spojené štáty ale stále viedli vojnu s Japonskom a práve jemu mohli za pomoci atómovej bomby zasadiť smrtiaci úder.
Prebiehali však debaty o morálnom aspekte tohto kroku, ako aj o tom, či je situácia natoľko vážna, že k nemu treba pristúpiť. Niektorí vedci boli proti, ale Oppenheimer s plánom zhodiť bombu na japonské mestá súhlasil. Považoval tento krok za nevyhnutný.
6. a 9. augusta tak boli na japonské mestá Hirošima a Nagasaki zhodené dve atómové bomby. V Hirošime si výbuch vyžiadal 200-tisíc mŕtvych, v Nagasaki 140-tisíc. Obeťami boli väčšinou civilisti. Japonsko po bombardovaní podpísalo kapituláciu.
Výčitky svedomia
Druhá svetová vojna sa skončila a z Oppenheimera sa stal hrdina. On sám sa tak však ani náhodou necítil. Keď videl dôsledky výbuchu atómovej bomby v Japonsku, hlboko to ním otriaslo. „Mám na rukách krv,“ vyjadril sa. Jeho práca v Los Alamos skončila a Oppenheimer sa stal predsedom Komisie pre atómovú energiu.
Presadzoval prísnu celosvetovú kontrolu, čo sa týka jadrovej energie. Stal sa kritikom jadrových zbraní a tvrdil, že jadrová energia by sa mala využívať výhradne na mierové účely. V roku 1948 vyvinul atómovú bombu Sovietsky zväz a americká vláda im chcela tento tromf vyraziť vytvorením vodíkovej bomby.
Tentokrát bol však už Oppenheimer razantne proti. To mu prinieslo dosť veľké problémy, navyše sa opäť vynorili podozrenia zo špionáže. Vo Washingtone sa totiž k moci dostal senátor Joseph McCarthy, ktorý v paranoji Studenej vojny rozbehol hon na komunistov.
Skutočných aj domnelých. Pred vyšetrovaciu komisiu boli postavení mnohí nevinní ľudia, vrátane viacerých umelcov. Rovnako skončil aj Oppenheimer, ktorý bol v roku 1954 zbavený bezpečnostnej previerky aj všetkých funkcií.
Stiahol sa teda do ústrania a venoval sa výuke na Princetone. Výčitiek svedomia sa podľa všetkého nezbavil do konca života. V roku 1963 ho prezident Kennedy rehabilitoval. Robert Oppenheimer zomrel na rakovinu hrtana 18. februára 1967. Mal 62 rokov.
Oppenheimer vo filme
Nepochybne silný a komplexný životný príbeh tohto nadaného vedca padol do oka aj Christopherovi Nolanovi. Ten vo svojej novinke Oppenheimer vychádzal z knihy American Prometheus od Kaia Birda a Martina J. Sherwina. Hlavnú rolu stvárnil Cillian Murphy. Film sa zameriava na obdobie druhej svetovej vojny a snahu Oppenheimera a tímu vedcov vyvinúť atómovú bombu skôr než nacisti.
Nolan sa vyjadril, že Oppenheimer je podľa neho zatiaľ naparadoxnejšou a najkomplexnejšou postavou, ktorou sa doteraz zaoberal. Uviedol tiež, že vo filme využíval len praktické efekty. Prví diváci, ktorí snímku videli, ju opísali ako mimoriadne intenzívny zážitok, dokonca ju prirovnali k hororu. Veľkú spokojnosť s ňou vyjadril aj Oppenheimerov životopisec Kai Bird.
Vo filme okrem Murphyho uvidíme celú plejádu skvelých hercov, menovite Matta Damona, Emily Blunt, Roberta Downeyho Jr., Florence Pugh, Caseyho Afflecka, Josha Hartnetta, Ramiho Maleka, Kennetha Branagha, Bennyho Safdieho, Dylana Arnolda, Davida Krumholza, Oliviu Thirlby, Aldena Ehrenreicha, Jasona Clarka či Michaela Angaranoa.
Do slovenských kín snímka zamieri už 20. júla.
