„Za našich čias sme museli makať a nikto sa nás nepýtal, či sa nám chce.“ Podobné vety dnes smerujú na generáciu Z pomerne často. Mladí vraj nechcú zostať dlho v jednej firme, nevydržia veľa stresu a príliš skoro hovoria o rovnováhe medzi prácou a súkromím. Z toho sa potom ľahko vytvorí jednoduchý záver: nechce sa im pracovať.
Lenže pracovný svet, do ktorého vstupujú, už nie je rovnaký ako ten, ktorý poznali ich rodičia či starí rodičia. A práve to môže byť dôvod, prečo dnes rovnakú predstavu o „poctivej práci“ vidia úplne inak.
Starý sľub už mladým nedáva taký zmysel
Novinárka Emi Nietfeld v rozhovore pre novozélandské RNZ upozornila na zaujímavý rozdiel medzi generáciami. Podľa nej mladí ľudia nie sú nevyhnutne proti tvrdej práci. Skôr začínajú pochybovať, či sa im obeta v podobe dlhých hodín, stresu a odkladania vlastného života automaticky vráti tak, ako sa kedysi sľubovalo.
Dnešní mladí totiž vstupujú na trh práce v čase, keď ani vysoké vzdelanie či skúsenosti nemusia znamenať jednoduchý štart. Nietfeld opisovala študentov, ktorí rozposlali stovky životopisov a aj tak sa k práci nevedeli dostať. Situáciu navyše komplikuje umelá inteligencia, ktorá mení náplň viacerých pozícií a zároveň sa používa aj pri náboroch.
Aj údaje spoločnosti Randstad, ktorá sa špecializuje na oblasť HR, ukazujú, že začiatok kariéry vyzerá inak než kedysi. V ich medzinárodnom prieskume z roku 2025 zostávala Gen Z v prvých piatich rokoch pracovného života na jednej pozícii priemerne 1,1 roka, zatiaľ čo pri mileniáloch to bolo 1,8 roka a pri starších generáciách ešte viac. Kratšie pôsobenie pritom podľa výskumu nemusí znamenať nezáujem o kariéru. Mladí častejšie hľadajú možnosti rastu, nové zručnosti a jasnejšiu cestu dopredu.
Nechcú pracovať? Alebo si iba nastavujú hranice?
Rozdiel možno vidieť aj v tom, čo je dnes spoločensky prijateľné povedať nahlas. Mladý človek sa menej obáva priznať, že je vyčerpaný, potrebuje voľno, nechce pracovať večer alebo potrebuje pomoc odborníka. Takéto správanie môže staršej generácii pôsobiť ako slabosť či nedostatok pracovnej disciplíny.
V skutočnosti však hranica medzi „nechcem robiť“ a „nechcem sa pri práci zničiť“ nie je to isté.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDnes je jednoduchšie pracovať na diaľku, cestovať, meniť odbor alebo skúšať viac možností naraz. Pre niekoho preto nie je cieľom vydržať dvadsať rokov v rovnakej firme, ale nazbierať čo najviac skúseností.
Presne o tom sme nedávno písali aj pri trende lily padding. Mladý človek môže zámerne preskakovať z jednej práce do druhej, pretože si v každej chce osvojiť inú zručnosť a posunúť sa ďalej. Nejde automaticky o útek pred prácou, ale o odlišný spôsob budovania kariéry.
Nie každý mladý chce rovnaký život
A potom je tu ešte jedna vec: Gen Z nie je jednoliata skupina. Jeden človek chce vybudovať vlastnú firmu, ďalší túži po stabilnej kancelárskej práci a iný si po škole zbalí kufor a odíde na niekoľko mesiacov do zahraničia. Niekto presne vie, čo chce, ďalší sa ešte len hľadá.
Randstad vo svojom prieskume tiež zistil, že 31 % zamestnaných príslušníkov Gen Z by popri hlavnej práci preferovalo aj vedľajší zárobok a dve tretiny respondentov v dátach citovaných novinárkou Nietfeld mali podnikateľské ambície. To skôr naznačuje inú predstavu o pracovnom živote než obyčajnú nechuť pracovať.
Napokon, tvrdiť o celej generácii, že je lenivá, nedáva veľký zmysel. Rovnako by sme nemali očakávať, že všetci mladí budú kariéru budovať rovnakým spôsobom ako ich rodičia.
Možno teda nejde o to, že Gen Z nechce tvrdo pracovať. Možno si iba kladie otázku, či má zmysel tvrdo pracovať za každú cenu a podľa pravidiel, ktoré vznikli v úplne inom svete.
