Máte tie psy zaregistrované?
Potom vraj polemizovala o tom, že venčíme tie psy na dvore vo vnútrobloku, čo, mimochodom, nie je pravda, keďže ich aj tak venčíme vedľa neho, kam chodí venčiť väčšina obyvateľov okolitých bytoviek. Jediný moment, keď sa psy nachádzajú v tomto priestore, je keď sa maznajú s deťmi zo susedstva.
Späť však k správaniu, ktoré sme postupne začali vnímať ako susedský teror. Následne poznamenala, že či máme tie psy zaregistrované a že si to zistí na úrade. Oba psy sú pritom zaregistrované a nikto s nimi nemá problém.
Tu musím poznamenať, že susedia žijúci oproti mojej priateľke majú so psami veľmi dobrý vzťah. Nikdy sa na ne nesťažovali. Na otázku mojej priateľky, že čo ju do toho je, či sú psy registrované, alebo nie, vraj odpovedala: „No takéto veľké h*vno!“
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDoma máme pritom aj kameru, čiže neustále vieme, čo psy robia a kedy o sebe dávajú vedieť. Väčšinu času, keď sú samé, prespia.
Druhá konfrontácia
K ďalšej konfrontácii došlo, keď si daná staršia suseda opäť počkala moju priateľku pri svojich dverách, popri ktorých musí prechádzať, ak sa chce z paneláku dostať. Táto konfrontácia bola omnoho kratšia, no o to intenzívnejšia.
Vo dverách spustila okamžitý útok. Na mieste sa pýtala na to, či tomu psovi hádže loptu o jedenástej večer – čo zaklincovala najväčšou absurditou, že nič z toho sa nedeje, keď je tam ten pán, čím myslela mňa. Tu sa zdanlivo odhalilo, prečo mňa nesleduje a nemal som s ňou ešte skúsenosť – asi som v jej očiach svätý alebo sa ma bojí.
Po tejto konfrontácii nastal deň plný nervov. Hneď ako chcela moja priateľka opustiť byt, už počula, ako sa pod ňou otvárajú dvere. Stará suseda opäť čakala na svoj moment zaútočiť. Samozrejme, chápeme, že niekedy psy zabrechať môžu, suseda sa môže prísť posťažovať, no spôsob, akým to robí, nám naháňa husiu kožu.
Čo sa s tým dá robiť?
Na základe najdôležitejších bodov tohto príbehu sme sa porýpali v legislatíve. Zistili sme, že pobúrená suseda má právo na niekoľko vecí, no zároveň na niektoré nie. Dva psy v byte rozhodne nie sú zakázané a rozhodujúce je, či majú zabezpečenú starostlivosť a neobťažujú susedov nad primeranú mieru.
Zákon hlavne neurčuje, ako dlho má trvať venčenie. Evidenciu psov kontroluje obec, nie susedia. Suseda síce má právo podať podnet, ale nemá právo na to, aby nás vypočúvala či vyžadovala doklady. Sťažovať sa na hluk môže, no musí existovať reálny podnet, ktorý napríklad susedia od vedľa nezaregistrovali.
Krik, urážky a opakované čakanie pri dverách však už môžu predstavovať priestupok. Podľa zákona o priestupkoch môže ísť o narúšanie občianskeho spolunažívania, najmä pri schválnostiach, urážkach alebo hrubom správaní.
A dostávame sa aj k samotnému pozeraniu z okna, ktoré nie je trestné, ale opakované sledovanie môže mať vážnejšie následky. Podľa zákona môže sledovanie alebo vyhľadávanie osobnej blízkosti predstavovať nebezpečné prenasledovanie, ak vyvoláva dôvodný strach alebo výrazne zhoršuje kvalitu života. Do toho bodu sa už pomaly dostávame a to, ako sa bude ďalej tento podivný príbeh vyvíjať, ešte len uvidíme.
