Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre reštaurácie a stravovacie služby malo priniesť úľavu pre spotrebiteľov aj podnikateľov. Vláda si od tohto kroku sľubovala zníženie cien, oživenie gastrosektora po pandémii a podporu cestovného ruchu. Realita sa však vyvíja presne opačne. Podľa webu Dnes24, sa napriek nižším daňovým sadzbám účty v reštauráciách neustále zvyšujú a ceny obedov rastú rýchlejšie než celková inflácia.
Podľa analytikov Inštitútu finančnej politiky (IFP) sa zníženie DPH, ktoré malo byť impulzom pre lacnejšie jedlo, do koncových cien takmer vôbec nepremietlo. Hoci štát prišiel o časť svojich príjmov, zákazníci neuvideli sľubované zlacnenie. Naopak, vývoj cien v gastrosektore naznačuje, že podniky využili daňové úľavy skôr na pokrytie rastúcich nákladov a zlepšenie vlastných marží.
Zníženie DPH v gastre
Začiatkom roka 2023 vláda znížila DPH v gastre z pôvodných 20 % na 10 %. Pôvodne išlo o dočasné opatrenie po pandémii. Neskôr sa tento krok stal trvalým riešením. V roku 2025 prišlo k ďalšiemu zníženiu – na 5 % pre jedlá podávané v reštauráciách. Očakávalo sa, že táto daňová výhoda bude stimulom pre pokles cien a zvýšenie návštevnosti, no podľa údajov IFP sa stal presný opak.
Od začiatku roka 2025 ceny v reštauráciách vzrástli o 7,6 %, pričom v septembri medziročne až o 9,4 %. Gastrosektor sa tak dostal medzi najrýchlejšie zdražujúce odvetvia na trhu. Tento vývoj je o to prekvapujúcejší, že práve stravovacie služby patria medzi sektory s najnižšou daňovou sadzbou v krajine.
Analytici IFP upozorňujú, že systém zdaňovania sa medzitým stal mimoriadne neprehľadným. Kým v roku 2022 platila jednotná sadzba 20 %, dnes gastro funguje s troma rôznymi úrovňami DPH: 5 % na jedlo, 19 % na nealkoholické nápoje a 23 % na alkohol. Situáciu ešte viac komplikuje rozdiel medzi stravovaním v reštaurácii a donáškou jedla – zatiaľ čo priamo v podniku sa uplatňuje znížená sadzba 5 %, pri rozvoze jedla je daň až 19 %.
Tento chaotický systém podľa odborníkov výrazne zvyšuje administratívnu záťaž pre podnikateľov. Malé reštaurácie musia viesť zložité účtovníctvo, aby dokázali správne rozlišovať, čo spadá pod ktorú sadzbu. Zároveň sa tým otvára väčší priestor pre daňovú optimalizáciu, manipuláciu s účtami či obchádzanie pravidiel.
Nešťastný paradox na Slovensku
Sektor stravovacích služieb pritom už dlhodobo patrí medzi odvetvia s vysokou daňovou medzerou – teda s veľkým rozdielom medzi tým, čo by mal štát podľa zákona vybrať, a tým, čo reálne vyberie. Práve preto sa očakávalo, že zníženie DPH pomôže gastrobiznisu získať stabilitu a zvýši jeho transparentnosť. Doterajší vývoj však ukazuje, že cieľ sa nenaplnil.
Zníženie daní sa tak stalo učebnicovým paradoxom: štát znížil daňové zaťaženie, no spotrebitelia platia viac. Analytici upozorňujú, že nižšie dane samy osebe nemusia automaticky viesť k lacnejším cenám. Ak trh nemá dostatočnú konkurenciu, podniky často využijú priestor na zvýšenie svojich ziskov – najmä v období rastúcich nákladov na energie, nájomné a mzdy.
Celá situácia tak poukazuje na hlbší problém slovenského gastrosektora, ktorý aj po pandémii zostáva krehký, závislý od štátnych zásahov a má nízku cenovú elasticitu. Zníženie DPH sa síce stalo politicky populárnym opatrením, no ekonomicky neprinieslo želaný efekt. Spotrebitelia síce platia nižšiu daň, ale za obed či večeru v konečnom dôsledku odovzdajú viac – čo z tohto opatrenia robí symbolický, no prakticky neúspešný experiment.
