Dôchodkový systém na Slovensku čelí vážnym demografickým výzvam. Nízka pôrodnosť a starnutie populácie vytvárajú tlak na verejné financie, čo núti štát hľadať riešenia na zlepšenie udržateľnosti systému. Jedným z opatrení, ktoré bolo potichu zavedené, je zmena výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH), čo priamo ovplyvňuje výšku nových dôchodkov. O téme informoval portál Finsider.
Ako štát zmenil výpočet dôchodkov
Predchádzajúca vláda v rámci dôchodkovej reformy zaviedla významný zásah do mechanizmu výpočtu nových penzií. Kým v minulosti sa aktuálna dôchodková hodnota zvyšovala každoročne o rovnaké percento ako priemerné mzdy v treťom štvrťroku predchádzajúceho roka, po novom sa z tohto rastu berie len 95 percent.
V januári 2025 vzrástla dôchodková hodnota z pôvodných 17,7688 eura na 18,7434 eura. Ak by sa však neaplikovala táto zmena, aktuálna dôchodková hodnota by dnes dosahovala 18,9477 eura. Rozdiel sa môže zdať malý, ale v praxi to znamená, že človek so 40-ročnou kariérou, ktorý celý život zarábal priemernú mzdu, dostane mesačne o 8,40 eura menej.
„Dôchodky sa aj v iných štátoch dotujú z daní. Rozdiel je len v tom, ako ekonomicky vyspelá je daná krajina,“ uviedol ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied začiatkom apríla tohto roka.
Kritická situácia v Sociálnej poisťovni
Situácia v Sociálnej poisťovni je naozaj vážna. Z prostriedkov vybraných na odvodoch dokáže financovať len desať z trinástich vyplácaných dôchodkových dávok ročne. Zvyšok musí pokryť štát, ktorý vlani poslal poisťovni dotáciu vo výške 2,75 miliardy eur. Približne miliarda eur chýba z dôvodu odvodov do druhého piliera.
Deficit Sociálnej poisťovne by sa v najbližších rokoch mal mierne znížiť, naďalej však bude predstavovať približne 2,5 miliardy eur ročne. Situácia sa pritom môže ešte zhoršiť, keďže do dôchodku postupne odchádzajú silnejšie populačné ročníky.
Odborníci sa zhodujú, že štát bude musieť pristúpiť k ďalším reformám. Medzi možnými riešeniami sa spomína úprava dôchodkového veku, zníženie valorizácie penzií alebo snaha prilákať viac pracujúcich zo zahraničia, aby prispievali do systému.
Hoci krátenie rastu aktuálnej dôchodkovej hodnoty prináša štátu úsporu v miliónoch eur ročne, je otázne, či to bude stačiť na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Keďže nová ADH sa vždy počíta z minuloročnej (už krátenej) hodnoty, úspora štátu vďaka tejto zmene každoročne narastá.
