Predvianočné obdobie so sebou okrem horúčkovitých nákupov v preplnených centrách a trojhodinového krúženia po podzemnom parkovisku prináša aj iné horory. Skutočné. Teda… také skutočné, aké len desivé legendy môžu byť.
Vianoce nie sú len o Ježiškovi či Santovi Clausovi, o milých bradatých deduškoch, ktorí dobrým deťom splnia všetko, po čom ich drobné srdiečka prahnú. Majú aj svoju temnejšiu stránku, v ktorej figurujú rôzne prapodivné monštrá. A tie by nikto z nás dobrovoľne stretnúť nechcel. Pozrime sa na niektoré z nich, ktorých sa desia decká z rôznych kútov sveta.
Krampus
Poslušní, neposlušní, desivo naladení a či nie, Krampusa pozná hádam každý. Táto rohatá príšera, napoly koza a napoly démon, pôvodom zo strednej Európy sa zjavuje v uliciach nemecky hovoriacich krajín 5. decembra počas takzvanej Krampusovej noci, a to hneď niekoľkokrát. Väčšinou ide o podgurážených dospelých mužov, ktorí v monštruóznych kostýmoch číhajú na svoje obete – zlé deti.
Oslavy sú agresívne a hlučné, desiatky hrozivých Krampusov naháňajú prakticky každého, kto im skríži cestu, a názory na nich sa rôznia. „Prečo takto hrozne strašiť deti?“ hovoria si jedni, zatiaľ čo iní sú presvedčení, že je to pekná tradícia a mala by sa aj naďalej dodržiavať. Keby si však Krampus vyhliadol práve ich ratolesť, odvliekol by ju do svojho brlohu a tam nemilosrdne mučil, možno by tento postoj prehodnotili aj oni.
Jólakötturinn
Jólakötturinn je krkolomné meno čiernej islandskej vianočnej mačky, ktorú tamojšie decká veľmi dobre poznajú. Je obrovská a hrozivá, zhruba ako snaha vysloviť jej meno bez narušenia prirodzenej štruktúry jazyka. Zakráda sa ulicami, nahliada do okien domov a kontroluje deti. Tie, ktoré nesplnili jej úlohu, čaká vskutku krutý osud.
Úloha nie je nič ťažké, len si pred Vianocami dokončiť svoju robotu a minúť „ťažko zarobené“ peniažky na oblečenie. Práve nový slávnostný mundúr je pre mačku znakom, že je zadanie splnené. Deti, ktoré majú oblečenia dosť a ďalšie si kupovať nechcú, môžu svoje podarovať sociálne slabším rodinám, a tým sa spárom nemilosrdnej chlpatej beštie, respektíve jej lačnej papuli vyhnú.
https://www.instagram.com/p/B6BptkEjyjB/
Frau Perchta
Frau Prechta alebo po slovensky pani Berta je bosorka, ktorej masku môžeme často pozorovať po boku už spomínaného Krampusa. Podľa legiend má dve podoby. Jedna je mladá, krásna s belasou pokožkou ako rozprávková Snehulienka, zatiaľ čo druhá je presným opakom – stará a vyziabnutá.
Dobré deti odmeňuje striebornou mincou, tie zlé sú na tom o čosi horšie. Nájsť si ráno v čižmičke uhlie či zemiaky by bolo v tomto prípade tou lepšou alternatívou. Táto bosorka však prípady neposlušných detí rieši po svojom. Rozpára im brucho a bez milosti ho naprace kamením, slamou či smeťami.
Père Fouettard
Legenda o Pérovi Fouettardovi sa datuje až do ďalekého 12. storočia, keď jeden francúzsky muž, možno mäsiar, možno hostinský (legendy sa rozchádzajú), okradol a zavraždil troch mladých chlapcov smerujúcich na omšu. Po tomto hrozivom čine sa rozhodol aj s manželkou zahladiť stopy, a tak mladíkov nakrájali a uvarili z nich polievku.
Ich tajomstvo rýchlo vyplávalo na povrch. Keď sa o tom dozvedel svätý Mikuláš, nielenže vzkriesil nebohých chlapcov, ale rozhodol sa Péra Fouttarda poriadne potrestať. Teraz musí každý rok 6. decembra cestovať s Mikulášom a za trest z času načas švihnúť svojím charakteristickým bičom neposedné dieťa.
https://www.instagram.com/p/B57YN6YIj9N/
Mari Lwyd
Prípravy Welšanov na príchod Vianoc sa tiež odohrávajú v desivom duchu, čoho jasným príkladom je tradícia zvaná Mari Lwyd, siahajúca do ďalekej minulosti. Hlavným aktérom je maketa koňa, pozostávajúca z konskej lebky (kedysi skutočnej, dnes sa veľkej obľube tešia atrapy vyrobené z dreva) podopretej drevenou palicou a ozdobenej mašľami a kusmi látky.
Kôň v spoločnosti mužov putuje za zvukov rozmanitých piesní od domu k domu a stoj čo stoj sa snaží vniknúť dnu. Obyvatelia domov mu to, pochopiteľne, neuľahčujú a snažia sa desivého koňa vyhnať. Ak sa mu aj napriek tomu podarí do bytu dostať, musia ho pohostiť jedlom a pitím.
Grýla a Jólasveinar
Grýla, beštiálna trolia žena, a jej 13 synov, ktorí nesú hromadné pomenovanie Jólasveinar, sú stelesnením hádam toho najhoršieho, čo islandská kultúra ponúka. Chlapci sú v porovnaní so svojou mamou takmer „neškodní“. Podľa miernejšej verzie legendy sa objavia dva týždne pred Vianocami a vyvádzajú neplechu.
Podľa pôvodného príbehu, ktorý sa vďaka svojej hrôzostrašnosti dočkal už niekoľkých prijateľnejších prerozprávaní, Grýlini synovia kradli neposlušné deti, ktoré neskôr jedli. Ani zďaleka to však nebolo také zlé, ako vyčíňanie ich matky. Tá počas sviatočného obdobia zliezla z hôr, hľadala deti a žrala ich priamo na mieste.
Islandskí rodičia zvykli touto poverou strašiť svoje deti. Vláde sa to však nepozdávalo, a preto pred niekoľkými storočiami zakročila. Keďže deti boli príliš vydesené, vláda túto výchovnú metódu právne zakázala.
