Paranoja. V detstve celkom opodstatnená záležitosť, predsa len, ešte sme toho toľko nevideli a toľko nepoznali. Vtĺkali nám do hláv srandičky o Ježiškovi a Zúbkovej víle… niet divu, že sme verili, že existujú aj iní. Musia.
Človek by čakal, že v dospelosti nás to prejde. Že po tom, čo nás svet oboznámi s výškou minimálnej mzdy a cenou prenájmu priemerného dvojizbáku, nás už nejaká chlpatá, zubatá a uslintaná masa z mäsa a kostí nevystraší. A predsa.
Môžeš sa tváriť ako najväčší hrdina, pokojne tak rob. No pravda je taká, že aj teba z času na čas prepadne celkom iracionálny strach z (hádam) neexistujúceho „bubuláka“.
Napríklad, keď si kupuješ kolu v automate – vhodíš mincu, automat „vyprdne“ nápoj a od teba sa tak akosi očakáva, že vopcháš ruku do čiernej diery na spodku, aby si ho vylovil. Ha. Ha. Ha. Ak si videl aspoň jeden céčkový horor vystavaný čisto na jump scaroch, v ktorom blondíny jačia ako na horskej dráhe a černoch umiera prvý, je ti jasné, že to nie je práve najlepší nápad.
Podobných situácií existuje milión. Keď máš zliezť dole do pivnice, vyštverať sa na povalu, keď nasadneš v noci do tmou zaliateho auta a zrazu máš pocit, že ťa zo zadných sedadiel pozoruje pár zlovestných očí… jednoducho milión. Preto sme v spolupráci s našim šikovným ilustrátorom nakreslili top päťku tých absolútne najhorších.
1. Strašidlo pod posteľou
Je leto. Cez deň ortuť teplomera lízala štyridsiatku, teraz je solídnych tridsaťpäť a aj v Adamovom rúchu produkuješ viac tekutín ako všetky pramene Tatranského národného parku dohromady. V preklade – je teplo. Je sk*rvené teplo. A ty sa aj napriek tejto skutočnosti chúliš pod perinou, akoby ti nad posteľou krúžil kŕdeľ hladných supov.
Neexistuje, že by si vystrčil nohu, alebo že by si sa – pre lásku božiu, len to nie – nebodaj odokryl celý. To by si si na čelo rovno mohol vycapiť ceduľu „príšera, zožer ma“. Lebo ona tam je. Vážne. Pod nánosom špiny, prachu a obhonených ponožiek čučí ako h*vno v tráve a čaká na svoju chvíľu. Ale ty jej ju nedopraješ.
2. Strašidlo, ktoré ťa stále sleduje
Ľudské telo má množstvo múch a tou najubzučanejšou je tá, že ten hore zabudol namontovať oči na chrbát. Ono by to pod tými vlasmi nemalo bohvieaký efekt, prípadne by sme všetci vyzerali ako náckovia, ale aj tak. Stále lepšie, ako žiť s vedomím, že ťa môže čokoľvek sledovať a ty o tom nemáš ani páru.
Lebo presne to si myslíš. Že keby existovali príšery, nemali by čo iné na práci, než ťa sledovať po meste ako smrad a čakať, či si ich všimneš. Neskrývali by sa v tajomných jaskyniach, nestrážili poklad a netrhali hlavy jednorožcom… nie. Oni by ťa sledovali po meste a čakali, či si ich všimneš. To totálne dáva zmysel.
3. Strašidlo, ktoré ťa vtiahne do záchoda
Verejné záchody sú strašidelné samé o sebe. Smrad, že by aj koňa porazilo, blikajúce svetlá, kvapkajúce umývadlá, sušiče na ruky, ktoré zákonite začnú fučať vtedy, keď si nikto ruky sušiť nechce a telesné tekutiny strategicky rozmiestnené tak, že máš v zornom poli vždy minimálne tri.
H*vno sem, krv zase tam a do toho všetkého všadeprítomné chlpy. Buďme k sebe úprimní, ak by malo existovať len jedno jediné strašidlo, určite by sa usídlilo práve tu. Číhalo by na svoju veľkú chvíľu učupené v lome potrubia a len čo by si nahla holý zadok nad misu… CHŇAP.
4. Strašidlo v skrini
Skriňa je divné miesto. Miznú v nej veci a tie, ktoré nemiznú, zase zlovestní škriatkovia prešívajú na menšie, aby ťa ráno mohlo od jedu rozhodiť, že zase nezapneš gate. Keď v nej teda pôsobí čierna diera fľusajúca zlovestných škriatkov, prečo by v nej nemohla žiť príšera?! Presne tak…
5. Strašidlo v tmavom kúte tvojej izby
Počas dňa sa to zdalo ako celkom dobrý nápad – zaparkovať stoličku plnú oblečenia, ktoré je príliš čisté, aby išlo do prania, ale príliš špinavé, aby išlo do skrine, do kúta izby. Lenže teraz je polnoc, tma ako v rohu a ty sa ideš posr*ť od strachu, lebo to vyzerá, že tam niekto stojí. Niekto… alebo niečo?!
Samozrejme, ako naschvál ti práve treba cikať. Smola. Nech ti radšej močový mechúr rozdrapí, ako by si sa mal postaviť a odcupitať okolo tej stoličky – čo teraz určite nie je stolička – na záchod. A tak si pretiahneš paplón cez hlavu, zaklapneš viečka a predstavuješ si Saharu. Suchú, suchulinkú púšť…
Bonus: Ranné strašidlo
Nalejme si čistého vína – žiadna z týchto príšer nie je taká desivá, ako tvoj ranný spuchnutý ksicht. Celonočný záťah a tri hodiny spánku možno predsa len neboli ten najlepší nápad, aký ťa v nedeľu večer mohol postretnúť. Nuž, teraz je už na premýšľanie neskoro, treba upratať škody.
A tak si utrieš z huby zaschnutú vrstvu grcky, pozbieraš si údy, kosti a vydáš sa na púť naprieč bytom… až do kúpeľne. Šanca, že by jeden z týchto voňavých krémikov či rok otvorených olejčekov napravil to, čo napáchal alkohol s prímesou spánkového deficitu, je skoro nulová. Ale za pokus to predsa len stojí, nie?
