Najlepšie sa učí na vlastných chybách. Je jedno, koľkokrát ti ostatní vravia, nech niečo nerobíš, pokiaľ sám nezistíš, že to má negatívne následky, nedá ti to pokoja. Niekedy platí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. V iných prípadoch, ako napríklad týchto z Redditu, ťa však môže ignorovanie zákazov vyjsť pekne draho. Poďme si spoločne prečítať príbehy o ľuďoch, ktorých odvaha hraničila s hlúposťou.
1. Na vysokej sme mali jedného tupca, ktorý – hoci mu všetci hovorili, aby to nerobil – skrátka mal potrebu chytiť sa elektrického plota. Ten zvuk, čo z neho vyšiel, bol vskutku komický. A áno… ten tupec som bol ja.
2. V ôsmom ročníku sme na hodine chémie dostali za úlohu popísať vlastnosti rôznych chemikálií. Učiteľ nám povedal, ako na to, a opakovane apeloval na to, aby sme ich za žiadnu cenu nedávali do úst. Potom nám rozdal prvé skúmavky. Jeden zo spolužiakov nezaváhal – obratom jej obsah vypil a vyhlásil, že je to voda. Učiteľ ho okamžite vyhodil z triedy a cez prestávku sme ho počuli hovoriť, že namiesto kyseliny použil ako prvú vodu len preto, lebo vedel, že dotyčný študent je „trochu“ mimo.
3. Ako človek, čo často chodieva do Yellowstonského národného parku musím skonštatovať, že je zarážajúce, koľko turistov sa „odvážne“ vydá pohladkať bizóna, lebo je vraj rozkošný.
4. Stáva sa to až absurdne často. Nový kolega dostane jasnú inštrukciu – nepozeraj na firemnom počítači filmy pre dospelých. Za týždeň mi volá šéf a hádajte, čo sa stalo? Nový kolega pozeral na firemnom počítači filmy pre dospelých. Výpoveď, fajka zhasla. Režim inkognito je vám prd platný. Ak je to na ich sieti, tak to uvidia.
5. Môj bývalý šéf mal dva „strajky“ za obťažovanie kolegýň. Oddelenie HR mu jasne povedalo, že tretí bude jeho posledný. Napriek tomu sa rozhodol uprostred porady nahlas pochváliť tvar mojich pŕs. Do hodiny bol bez práce.
6. Bol som to ja. Videl som, že platne na sporáku sú červené a spýtal sa mamy, prečo je to tak. „Lebo sú horúce,“ odpovedala. „Nechytaj ich.“ Ťažko povedať, či ma viac boleli dlane alebo tá diera, ktorú mi mama počas cesty na pohotovosť zazeraním vypálila do čela.
7. Kamarát si chcel kúpiť svoje prvé auto a rozhodol sa pre BMW alebo Cadillac. Problém bol v tom, že sme obaja robili na tej istej pozícii pre tú istú firmu, a teda som veľmi dobre vedel, že si také auto nemôže dovoliť. Napokon našiel ojazdené BMW za 16-tisíc eur a čo sa nestalo? Do pol roka sa mu doslova rozsypalo.
Celá naša partia mu vravela, nech si kúpi niečo lacnejšie, no nové a spoľahlivé. Jeho odpoveď bola: „Nebudem predsa jazdiť na Toyote. Mám na viac.“ Nuž, už je to rok a pol a on nielenže nejazdí na Toyote, jazdí autobusom. Navyše stále spláca to ospevované BMW, ktoré je súce akurát tak do šrotu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
